ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Králik beží o spasenie a psisko sa za ním ženie… No v tom králik, prostý strachu, vskočí rúče do peľachu, a pes i tam za ním — inu: chce ho sožrať na svačinu. Ale chyba lávky, brachu, bo králik mal na peľachu dve diery: z nich jedna zdola, druhá zas na vrchu bola; v túto zajko hlavu strčí. Vrčí pes a zuby cerí a dobíja sa do diery vždy hlbšie… V tom králik skočí, schytí drúk, čo práve zočí, hnevom sa mu lisnú zraky: „Zvieš ty, padúch kadejaký!“ Vždy hlbšie sa pes dobíja, králik nad ním drúčkom zvíja, zahatil psu drúčkom cestu, chudák! ni sám nevie, kde je, a králik sa smeje, smeje…