ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Pod ochrannou strechou hríba, v svojom domci býva gnóm, dobre mu je, fajčí iba a je hrdý na svoj dom — no pri dome na nešťastie, iný, silný hríb tiež rastie. Rastie, rastie, mocne skrúca silný leb svoj vozvysok a tým lebom už už rúca gnómov milý príbytok… A gnóm, v strachu o tú chatu, volá o pomoc a ratu. Počuli ho gnómi — bratia, ako volá citlive, a už na pomoc mu pätia ochotne a horlive — „Pílku, pílku!“ počuť v lese, — a pár gnómov už ju nese. S dobrou chuťou gnómi milí do práce sa chytili a leb hríba v krátkej chvíli pekne — rúče spílili, a dom gnómov ostal domom, na preveľkú radosť gnómom.