ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

I Stalo sa to ešte v lete: Traja boli na výlete, brat i sestra, Vierka, Ičko a ten tretí bol ich strýčko. Strýčko ustal a za krátko na trávniku zdriemnul sladko. A v tom tuhľa — koľká žaba! jako medveďacia dlaba. Ičko hneď si vzal do hlavy, že s tou žabou žart si spraví. II Ičko žabu (jak chcel vlastne) pod čapicu dostal šťastne, Vierka sdiela radosť Ička, Ičko ale budí strýčka: „Strýčko — volá naňho — strýčko!“ Ten sa vzchopí: „Čo je, Ičko?!“ „Strýčko! — netreba sa ľakať — ja mám čiapku, čo vie skákať! Zvedavosť tu i tam v oku. Žaba hotoví sa k skoku. — III Kŕk! kŕk! zkŕkla žaba naša, skokla, v povetrí sa vznáša, a s ňou sa i čiapka šinie zrovna ta, kde potok plynie. Na to Ičko nepomyslel, preto celý ztrnul, zkyslel. Žaba sa pod vodu dáva a Ičkova čiapka pláva. Snáď ju predsa nejak lapil, ale výsmech — ten ho trápil. —