ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

1. O pôvode prameňa

Sborník Muz. slov. spoločnosti V, str. 139 — 140, má túto verziu:

Za dávnych čias chodila ohromná potvora s konskou hlavou. Bývala v širokej jaskyni a každodenne vypila vodu zo všetkých okolných studní, studničiek a potokov. Ľudia nemali tak vody, a každého, koho stretla potvora, zadlávila. Raz išiel tadiaľ svätý pútnik a smädný hľadal vodu, ale nenašiel ani kvapky; k tomu ešte jedna žena priniesla mu svoje umierajúce dieťa, aby ho pokrstil, ale pretože nebolo vody, dieťa umrelo nepokrstené. Pútnik sa rozhneval, preklial potvoru s konskou hlavou, ktorá hneď bola zatvorená v jaskyni. Tam síce žije, ale hádže sebou a tak vypúšťa vodu z hlavy.

Ako prameň cituje sa M(ichal) Tom(pa), ktorý vydal r. 1846 maďarským jazykom sbierku ľudových rozprávok a povestí. Slovenský ráz tejto povesti je pochybný.

2. O pôvode prameňa rieky Rimavy

Sborník Muz. slov. spoločnosti V, 139.

Pod Veprom (v Klenovci) v tomže sklepení, kde je uložený poklad Jánošíkov, je sieň, kde Jánošík so svojou družinou hodovával. V tejto sieni visí nad stolom zlatá kačica, ktorej z očí kvapkajú slzy na stôl a so stola dolu. To je pôvodný prameň Rimavy.

Viď č. 155.

3. Studničky liečivé

Studnička na Kraskove (Gemer) lieči oči.

V Modre (Bratislavská stol.) umýva sa v potoku zv. Modra obyvateľstvo na Bielu sobotu pred Veľkou nocou na prvé zvonenie, že budú mať peknú a čistú tvár a nedostanú špruhliny. Sborník Muzeálnej slov. spoločnosti V, 139 — 140.

4. Studničky, ukazujúce budúcnosť

Neďaleko Piščan zjavil sa sv. Štefan v studničke dievčaťu a predpovedal jej, že sa vydá za človeka, ktorého druhý deň na ceste do kostola stretne.

Pod Muránskym zámkom vyviera silný prúd, a kto z tej vody pije, bude mať mrcha ženu.

Sborník Muz. slov. spoločnosti V, 139.

5. Studničky škodlivé

V okolí liečivej studničky na Kraskove ukazuje sa iná studnička, ktorá pôsobí vole (hrvoľ).

Na holi zvanej Kohút je prameň Hladomor. Keď sa drevorubači a uhliari z neho napijú, musia zjesť všetku svoju zásobu a sú morení hladom.

V Revúckej Kiaškovej bola kedysi studnička, ktorej voda pripravovala ľudí o rozum.

V Rima-Brezovej veria o jednej studničke, že prekáža plodnosti, preto obyvateľstva ubúda.

Na ochtinskom vrchu, Hrádok zvanom (Gemer), je studnička, z ktorej keď sa kto napije, ukáže sa mu biela panna, potom ho nesmierny sen morí, zimnica vydrví, a do roka umrie.

Sborník Muzeálnej slov. spoločnosti V, 139.

6. Pokorný, Z potulek I, 129, Sborník Muz. slov. spoločnosti VII, 97, podávajú toto:

Najstarší prameň Trenčianskych Teplíc bol objavený asi pred 500 rokmi. Pastier za dedinou Teplej prišiel, keď pásol stádo, k dymiacemu bahnisku, kde si vykúpal svoju zranenú nohu, a pocítivši uľavenie bolesti, opakoval kúpele, až bol úplne zdravý. Div ten sa rozhlásil, chorí ľudia začali chodiť k prameňu a tak sa staly Teplice povestné.

7. Pokorný, Z potulek I, 136, Sborník Muz. slov. spoločnosti VII, 98, č. 61.

Na Trenčianskom zámku je 40 — 50 siah hlboká studňa, takzv. studňa milencov. O nej sa rozpráva táto povesť: Štefan Zápoľa, niekedajší pán Trenčína, vrátivší sa z vojny tureckej, priviedol ako dar svojej panej Hedvige otrokyňu Fatmu. Po uzavretí mieru prišiel na zámok turecký kupec Omar, milenec Fatmin, a žiadal Zápoľu, aby mu vydal Fatmu. Ale Zápoľa nechcel brať svojej panej, čo jej raz dal, a odbyl Omara, že z trenčianskej skaly vody a z jeho oka slzy nedobude. Omar chytil sa toho, a keď Zápola sľúbil vydať Fatmu, ak dobude Omar z hradnej skaly vodu, sobral Omar ľudí a dal sa do roboty. Tri roky pracovali márne a Omar už ztrácal nádej, keď sa dostali k bohatému prameňu, ktorý zásoboval potom celý hrad. Zápoľa stál v slove a Omar odviedol si Fatmu.

Povesť túto zbásnil Mikuláš Dohnány (Lípa II, 319).