ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

1. Sem náleží verzia, ktorú zaznačil J. Ľ. Holuby, Slov. Pohľady XIII, 520 — 1.

Pastier pásol voly na Mestečku a zapálil si vatru. O polnoci počul strašný hrmot, videl zo zeme vystúpiť čierne oblečenú ženu, ktorá vydávila dvanásť detí a potom ich zasa jedno po druhom poprehĺtala. Vravela pastierovi, že jej matka „zarobila“ jej v živote tých dvanásť detí a preto musí ich dáviť a zasa prehltúvať, mater za trest musí lietať do súdneho dňa na ohnivom koňovi.

Sotva to povedala, prepadla sa, Pod. v rukopise J. Ľ. Holubyho, str. 74, je odchylne od toho verzia „Žena v bielom rúchu“. Ďalej je v rukopise poznačené, že to „Starý Hajdarovský rozprával“.

Inde sa rozpráva táto verzia s nepatrnými obmenami. Vystupuje v inej verzii biela žena, a to z hrobu. Podobne v rkp. sbierke J. Ľ. Holubyho, str. 139, rozprávala stará Tulíska.

Tak vo verzii nasledujúcej.

2. Tamže je verzia, ktorú rozprával Jozef Jurač, kopaničiar.

„Mestečko v Polome. Každé poledna o 12. hodine a cez polnoc prichádza voják ozbrojený, a tam za 5 minút stojí na stráži a zase sa ztratí.

Uhliar videl tam na pravé poludnie zem sa dvíhať a hýbať, až zpod zeme vyšla bielá žena, ktorá za 7 razy s velikým namáhaním dávila, až i vydávila dieťa, a potom ho zase prehltla s velikým namáhaním. Sama hovorí: že to robiť musí, lebo je zaklnutá, ale nikomu neublíží.“

Srv.: Květy (1842), str. 58; Tille, České pohádky do roku 1848, str. 53; Euphorion, IV, 323; Melusine IX (1898), str. 61, 102; Jul. Javorskij, Duchovni stich o grěšnoj děvě, Kijevskij izbornik 344; Sébillot, Le folklore de France, III, 148; Ströbe, Nord. VM. I, 113, č. 23.