ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

1. Sborník Muz. slov. spol. VII, 30, č. 53, má túto verziu:

Na Mníšej hore bol vraj kedysi v jaskyni mních. Raz tam poľovali dvaja bratia horári; pes im spadol do jamy, naháňajúc jazveca. Jeden z horárov vliezol do jamy a jazveca zabil. Jama bola priestorná ako izba, uprostred bol kamenný stôl, na stole veľký džbán a poháre akoby z kameňa vykresané a okolo stola kamenné sedadlá. To bol kedysi pustovníkov byt. Jaskyňu tú neskoršie hľadali, ale márne.

2. Z rukopisnej sbierky J. Ľ. Holubyho, str. 70:

„Keď bola Geľka asi 13-ročná, chodievala s inými robotníkmi na oberačky do Nitry. Raz keď sa s vjacej robotnikmi domov pobierala, išli neďaleko Lefantoviec cez haj, v ktorom stála maličká kaplička s jedným zamrežovaným okiencom. Geľka a viac dievčat zaskočily si k tej kapličke, aby sa cez to okienco podívaly, čo je to tam, lebo dievčatká hovorily, že je tam Panna Maria. Keď sa tak sopala a do okienca kukla, videla tam sedieť v čiernom rúchu pustovníka, ktorý hneď vstal a zpýtal sa: ,Dievčatká, čo chcete?‘ Tieto naľakané riekly: ,Hľadáme chodník.‘ Pústovník odchýlil dvere kapličky a vyšiel, podopierajúc sa na tlstú palicu, von, a ešte raz sa jích pýtal: ,Čo hľadajú?‘ A ony riekly, že zablúdily a hľadajú chodník, a pýtaly sa pústovníka: ,A oni tu bývajú?‘ On jim riekol: ,Tu; ja som už slabý starčok a ostatnie dni života na modlitbách trávím‘, a ukázau jim chodník do Lefantoviec, vrátil sa do kapličky. Geľka hovorila, že je odtedy asi 52 roky.“