ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

1. Slovenské Pohľady XIV, str. 676 — 9, č. 10, podávajú toto:

Furman Makyš vyzýval druha Rovňana, aby s ním vyzdvihol poklad, o ktorom mu hovoril umierajúci starec. Rovňan pristal, o týždeň išli poklad hľadať, bola však tam len prázdna diera. Makyš sa zaprisahal, že poklad nevyzdvihol, Rovňan ho zaklial: „Bodaj ste oslepli a nevideli ani svoje deti, ani to Božie slniečko, a bodaj vyništelo aj vaše pokolenie.“ Makyšovi sa vodilo dobre, jeho oči však pomaly uhasínaly, až oslepol. I na pokolenie prešla kliatba, ostaly z celého rodu dve ženy a i ony boly dengľavé.

2. Tovaryšstvo III, str. 345, má verziu „Skamenelá cigáňka“, sobral A. B—y.

V dávnych časoch, keď sa uskutočňovalo prekliatie, stalo sa vo Zvolenskej stolici, že Cigánka ukradla čerstvo upečený peceň chleba. Gazdiná, navrátivšia sa, našla, že jeden peceň chybí, mala v podozrení Cigánku, ktorá predtým bola v dome, a prenasledovala ju s čeľaďou. Cigánka sa zaklínala: „Nak tu skameniem, ak som vám ho ja ukradla!“ Ako to vypovedala, ihneď skamenela. Dodnes si ukazujú ľudia v poli kameň podobný ľudskej postave s pecňom pod pazuchou.

3. Z rukopisnej sbierky J. Ľ. Holubyho, str. 58:

„Blízko Tematínskeho zámku stojí osamelá skala, o ktorej sa báji, že je to skamenelá dievka. Dievča to bolo sirotou a malo zlú macochu, ktorá svoju pastorkyňu všelijako trápila. Raz sa dievča vybralo k Tematínu na lieskovce, macocha ju pokliala a riekla: ,Bodajs tam skamenela!‘ Keď dievča došlo až na to miesto, kde tá skala stojí, prvé lieskovce tam utrhlo, hneď sa premenilo v skalu.“

4. Tamže, str. 131:

„Pri Bánovcách v jednej dedine na deň Zvestov. P. Marii (25. marca) v jednom dome večer bola muzika a tanec. V tom vkročila do izby jedna biela žena (panna Maria) a pýtala sa tancujúcich: ,Tancujete?‘ ,Tancujeme,‘ odpovedali; a hrajúcich sa pýtala: ,Hráte?‘ ,Hráme,‘ riekli. ,Na len tancujte a hrajte,‘ povedala žena a odišla. Od tej doby v tom dome hudci hrajú bez ustania a tanečníci tancujú bez oddychu a nemôžu prestať, sviečka ale ustavične horí a nedohorieva, a už je celá izba od sviečky začadená a od dupania tancujúcich maz so stien poodpadal, a kdo zná, zakiaľ budú vyhrávať a tancovať, keď sú tak zakliati. (To mi s vážnou tvárou rozprávali 3/4 1892 v Kopaniciach na Melčekoviciach, a pýtali sa ma: ,Ba, či je to len pravda?!‘) Dľa inej verzie tanečníci si už nohy po kolená zodrali a s nôh jim maso opadáva, a predca nemôžu prestať tancovať.“

Podobné povesti: Firmenich, German. Völkerstimmen III, 216; Etnograf. Zbirnyk XIII, 248, č. 428; Živaja Starina XVIII, č. 4, str. 19; Zs. d. Ver. für VKunde XIX, 309, č. 2; Archiv für Stud. neuerer Spr. Liter. CXIX, 358; Knoop, Sagen Provinz Posen 155, č. 235, 157, č. 259 (celý dom sa zrútil, prepadol sa do zeme); Povídky kladské I, 148, č, 71 (tanečníci skameneli); G. L. Gomme, Folklore as an Histor. Science 193; Sébillot, Folklore 82.