Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Katarína Bendíková, Michal Belička, Petra Pohrebovičová, Silvia Harcsová, Roman Sány, Eva Laminger, Janka Danihlíková, Dorota Feketeová, Nina Dvorská. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 132 | čitateľov |
Pod bremenom osudného tisícročia, v ktorom národ slovenský po páde Veľkej Moravy vinou — jako nejaká kliatba — v plemeni našom zúriacich nesvárov — sial a nežal, mozolil a predsa chudobnel, bohatýril a neoslávil sa, mudroval a zmúdrieť predsa nemohol — pod bremenom tohoto tisícročia národ náš slovenský utratil svoje národné povedomie a s ním vytuchnul i jeho život národní.
Len pojedinné, vek po veku zjavivšie sa okolnosti ukazujú, hneď jako nebotyčné pyramídy, kde leží hrob posledních napnutí národnieho povedomia, hneď jako svieteľne, kde je kolíska a jako určenie jeho budúcnosti.
Národu, ktorý pred tisícročím, prijatím a rozšírením kresťanstva zvestoval slovenskému plemenu večné spasenie, a v lone ktorého zaviazala, podstatne prostriedkom jeho jazyka, slovesnosť slovanská, tomuže národu bolo zase po tisícročí súdené, aby kroz svojich blahozvestov a vedomcov zvestoval slovenskému plemeňu spasenie národnie.
Jakoby na uderenia čarovného prúta zatriasly sa na slovo veľduchov našich opachy zmeraveného národa, srdce pohlo sa v ňom a duch ožil, a keď i prácou i namáhaním i zaprením sa a trpením sila v ňom dozrela, vyslovil a zvestoval svetu na svojom, večne pamätnom shromaždení dňa 6. júnia 1861. v Turčianskom Svätom Martine: že žije a žiť chce.
Za jednu z najpodstatnejších výnimiek, dôkazov a prostriedkov národnieho života uznal náš slovenský národ na tomže svojom shromaždení národniu literatúru a uzavrel k jej pestovaniu založiť literárny spolok pod menom Slovenskej Matice.
Vyznačený k tomu výbor vypracoval stanovy a predložil ich Jeho Veličenstvu s prosbou o najvyššie potvrdenie a najmilostivejšie povolenie spolku.
A hľa, Bôh je milostivý a panovník spravodlivý.
Jeho Veličenstvo, náš slavne panujúci císar a apoštolský kráľ Franc Jozef I. najvyšším svojím uzavretím od 21. augusta 1862. povolil prvý a dosaváď jediný slovenský národní spolok, spolok literárni pod menom: „Slovenská Matica“, potvrdil jeho stanovy, tak, jako Mu ich vys. kr. uh. dvorská kancellária predložila, a týmto svojím panovníckym činom uzákonil a potvrdil náš, dosaváď len trpený, zvätša a to neslušne a nezaslúžene upodozrievaný, ba často i prenasledovaný národní život.
S citom hlbokej vďačnosti za milosť božiu a za spravedlnosť panovnícku, zvestujeme túto radostnú zvesť svojemu drahému slovenskému národu a vyzývame ho: aby teraz, keď už vyslovil, že žije a že žiť chce, keď zemepán jeho život uzákonil, i on sám skutkom dokázal, že žije, že žiť chce a žiť vie.
S vys. privolením Jeho Excellencie pán kráľovského námestníka od 1. nov. 1862. pod č. 20298/eln. povolávame teda všetkých synov drahého našého slovenského národa, všetkých milovníkov a priateľov jeho a jeho života, všetky mestské a dedinské obce a korporácie jakéhokoľvek druhu v národe našom — úhrnkom a zosobna: aby do spolku Slovenskej Matice vstúpiť a ho či hotovými peniazmi, či rozličnými sbierkami, či naposledy láskou a účinlivosťou svojou čím najhojnejšej podporovať ráčili.
Účel je tak vznešený, že žiadnu obeť za priveľkú považovať nemožno, a potreba tak súrna, tak všestranná, že žiaden i sebämenší milodar šľachetného srdca za prichatrný pokladať neslobodno.
Nuž zmuž sa, národ náš slovenský! zmuž sa ty najmladší, najzaznanejší, ale najvznešenejšieho povolania synu čeladi slovenskej! zmuž a dokáž malými silámi dielo veliké! shromaždi sa okolo oltára svojej Matice a klaď naň obete svojej lásky!
Všetky pre Slovenskú Maticu určené obete v hotových peniazoch a hotové peniaze zastupujúcich listinách, prosíme, aby cieľom sústrednenia ich boly nám hneď teraz posielané a doposielané, a prosíme o to tým snažnejšej, poneváč podľa stanov na nastávajúcom konstitutivnom valnom shromaždení len takí členovia môžu brať činnú účasť, ktorý svoj celý príspevok, alebo jeho ročnú čiastku už skutočne složili.
Prosíme ďalej: aby ku všetkým zásilkám pripojená bola osobitná listina, v ktorej by každý dárca s udaním svojeho mena vlastnoručne a určite udal, či želá i za člena Slovenskej Matice a za jakého vstúpiť, jakú sumu skladá alebo len pozatýmne a v jakých lehotách a čiastkach složiť zaväzuje sa.
Naposledy prosíme, aby nám i všetky dosaváď nasbierané, alebo na istých miestach uložené, pre Slovenskú Maticu určené milodary v peniazoch, alebo peniaze zastupujúcich listinách doposlané boly s určitými a zovrubnými vývodami o nich: a jestliby doposlanie samých milodarov hneď teraz asnáď možné nebolo, prosíme o zovrubné náveštie a vývod o nich.
Všetky zásielky uverejňovať sa budú v „Pešťbudinských Vedomosťach“ a majú byť i so všetkými dopismi o záležitostiach Slovenskej Matice znajúcimi na podpísaného Jána Francisciho (v Budine, panská ulica, číslo 30.) oslovené.
Kým by valné, keď príhodný čas príde, povolať sa majúce shromaždenie rozhodne určilo, povolanie dočasného pokladníka ochotne prevzal na seba o to požiadaný velebný p. Jozef Viktorin, a všetky hotové poslané peniaze skladať sa budú pod menom Slovenskej Matice do budinskej sporitelny na úroky.
Pre usnadnenie zásilky a umenšenie jej útrat možno príspevky i sústredniť z každého vidieku v rukách jednej istej, dôveru národa požívajúcej osoby. Takéto osoby a slovom každého, koho láska k národu a šľachetnému dielu ponukne, žiadame úctive i o láskavé prostredkovanie zásilky, i o sbieranie obetí.
A tak požehnaj Bože dielo, ktoré započína sa k oslave vôle Tvojej a ku spáse našého slovenského národa; my ho porúčame ochrane Tvojej a Ty ho ráč požehnať, aby riastlo, zmáhalo sa a darilo odsaváď až na veky.
V Budíne, dňa 4. novembra 1862.
Ján Francisci v. r.
Ján Gotčár v. r.
Vilém Paulíny-Tóth v. r.
Ján Palárik v. r.
— literárny historik, prekladateľ, prozaik, historiograf Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam