ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V takých auspíciach otvoril biskup Moyses dňa 2. augusta 1864 piate výborové a 3. augusta druhé valné shromaždenie Matice. V Turci prijali ho všade s takou nadšenosťou a s takými poctami ako minulého roku; županský administrátor gróf Egid Dessewffy ponúkol na valné shromaždenie dvoranu župného domu, kde sa ono i odbývalo. Ale už sa zjavovaly príznaky obmedzovania verejnosti valných shromaždení Matice. Ten istý komisár, prvý podžupan Turčianskej stolice, Šimon Nemeš, oznámil valnému shromaždeniu, že na základe nariadenia námestnej rady majú sa diať porady valného shromaždenia bez všetkej verejnosti, aby teda len členovia matiční boli na valnom shromaždení prítomní a na poradách zúčastnení. Z čoho je zrejmé, že už i vtedajšia vláda pracovala na vyhášaní zápalu a zaujatosti za Maticu Slovenskú. Nálada zato i na tomto druhom valnom shromaždení bola slávnostná, stupňovaná otvárajúcou klasickou rečou biskupa Moysesa.^[12]

Reč natoľko oduševnila prítomných členov matičných, že hneď uzavreli dať ju vytlačiť v 10.000 exemplároch a rozšíriť v obecenstve slovenskom. Pri rokovaní Moyses ohradil sa i proti obmedzovaniu verejnosti na shromaždeniach Matice Slovenskej. Hovoril: „Nemôžem nepripomenúť, že my s tou samou úctou, ktorú oproti vrchnostiam a ich predpisom povždy prechovávame, nariadenie kr. uh. námestnej rady o vylúčení verejnosti z valných shromaždení našich v tom smysle nerozumieme, ako by náš spolok nemal práva daktorým vážnym alebo vyznačeným osobám, zvlášte nášmu krásnemu pohlaviu, našim matkám a dcéram, ako hosťom dať dovolenie môcť účasť mať na svojich poradách. Veď ani Pán Boh nechce podobné vylúčenie; on nechcel nechať ľudské pokolenie bez pohlavia ženského, ba ono i v samej ekonomii spasenia nemalú konalo úlohu a koná ešte i podnes. My veríme, že podobné vysoké nariadenie i pri iných ústavoch vlasti našej platnosť má; a preto dokážuc i prítomne vylúčením verejnosti z tohoto shromaždenia poslušnosť k vrchnosti, obmedzili sme sa len na svojich; avšak i to známe, že i maďarská akademia, ako i iné podobné spolky, dávajú vstupné lístky ku shromaždeniam svojim: nepochybujeme tedy, áno presvedčení sme, že vrchnosti nebudú, ani nechcú horšie nakladať s nami, ako s inými. A preto prosím úctive pána komisára, aby ráčil nariadenie vládné vykladať tak, ako som si ho ja a so mnou i ostatní tu prítomní vyložili, alebo aby nám ráčila Vaša veľkomožnosť úradný a autentický výklad tohože vys. nariadenia opatriť.“

Menej známi členovia Matice zaopatrili si síce certifikáty matičného členstva u predstavenstva mesta Sv. Martina, ale župná dvorana pre svoju maličkosť nemohla prijať ani desiatu čiastku členov, čím verejnosť valného shromaždenia bola skutočne veľmi obmedzená. Po otvárajúcej reči predsedovej tajomník Pavel Mudroň vo smysle stanov §-u 24. a) podal obšírnu zprávu o pôsobení a účinkovaní Matice. V nej resumoval účinkovanie spolku od založenia do 3. augusta 1864 nasledovne: Matica Slovenská, keď dľa prirodzeného behu vecí poďakovala sa predovšetkým iným zvláštnym vyslanstvom Jeho Veličenstvu panovníkovi za svoje potvrdenie a jestvovanie, jednak i za cisársky dar, potom tiež zvláštnymi prípismi svojim kriesiteľom a dobrodincom a prihlásila sa k slovanským literárnym spolkom v Rakúsku: hľadala doplniť, čo jej k úplnému ustrojeniu ešte chybovalo, svoj hmotný dobrobyt rozmnožiť a zabezpečiť; potom, ako je povinná, vyhotovila úpravy pre svojich úradníkov, vyniesla dočasné uzavretie o svojom kníhkupectve; okrem pokladnice vynasnažila sa rozmnožiť rozmanitými darmi sbierky svoje, zvlášte budúcu knihoveň svoju získaním vedľa knihovne Hamuliakovej, pozostalej rukopisnej sbierky a knihovne Rešetkovskej i sbierku mincí získaním vzácnej sbierky opáta a kanonika Divalda; v smysle stanov rozposlala skutočným členom svojim diplom; dala vyhotoviť, aby mohol byť rozdaný členom, prvý ročník „Letopisu“ svojho; obstarala vydanie dvoch Čítaniek slovenských pre nižšie gymnázia; posúdiť došlé rukopisy vymenovala a vyzvala zpomedzi členov svojich znalcov; vyzvala učencov slovenských spracovať niektoré spisy; zvlášte odbor, ustanovený sbierať lexikálny materiál; vyzvala zasielať jej sem prislúchajúce príspevky a ich od niektorých už i obdržala; konečne podporami svojimi napomohla: alumnea pri kat. gymnáziu v B. Bystrici a pri ev. gymnáziu v Revúci, podporovala ôsmich slovenských študentov, ako i vydanie Strakovičovho spisu Krátke poučenie o hospodárstve a roľníctve; napokon napomohla i budovanie národnej svetlice v Sv. Martine…

Po zpráve tajomníka Mudroňa prevzal slovo matičný pokladník opát Tomáš Červen, hovoriac: „Mám česť sl. shromaždeniu odovzdať účty pokladnice matičnej s patričnou zprávou a náradou, čo sa môže v budúcom roku vydať na ciele matičné.“ Zprávu jeho prečítal tajomník Mudroň, a z nej bolo vidno, že nádej zakladateľov Matice Slovenskej nebola márna: lebo príjmy od prvého valného shromaždenia rozmnožily sa v hotovosti o 24.419 zlatých 78 kr., tak že po odčítaní výdavkov úroky donášajúca istina Matice činila 51.891 zlatých 38 kr. a donášala 2906 zlatých 33 kr. ročitých úrokov. Zo zprávy bolo vidno ďalej, že asi z 1000 zakladateľov a riadnych členov ešte ani 200 skutočne nevyplatilo povinnej sumy, tak že ešte do 800 bolo takých, ktorí svoju obeť len čiastočne složili, a v roku 1864 okolo 100 nových členov pribudlo. Ďalej narádzal pokladník, aby sa z matičnej pokladnice podpory a štipendia ako minulého roku, i v tomto poukázaly a aby sa matičným tajomníkom, a najmä tajomníkovi Michalovi Chrástkovi za jeho práce a cesty vo veciach matičných, určil ročný honorár.

Valné shromaždenie účty a nárady pokladníkove jednohlasným uzavretím prijalo. Keď tajomník Pavel Mudroň dojímavými, shromaždenie presvedčujúcimi slovmi povedal, že mu povolanie robí nemožným svedomite zastupovať úrad tajomníka, shromaždenie vyvolilo za druhého tajomníka sv.-martinského ev. profesora Martina Kramára, s ročným platom 250 zlatých.

Za čestných členov Matice Slovenskej vyvolili z uhorských Rusov Jozefa Gaganca, biskupa prešovského, zo Srbov: biskupa Nikanora Gruića, z Horvatov župana Ivana Kukuljevića, zo Slovincov dr. Fraňa Miklosicha a dr. Jána Bleiweisa, z Čechov Fraňa Palackého a z Moravanov dr. Antona Becka.

Vážnym predmetom tohoto valného shromaždenia bola obšírna zpráva biskupa Moysesa o výsluchu a krokoch matičného vyslanstva pred panovníkom v septembri 1863. Moyses prečítal síce svoju jadrnú reč panovníkovi prednesenú, ako i jeho odpoveď, a oznámil, že vyslanstvo bolo i u kancelára grófa Forgácha, od ktorého na slovenské oslovenie slovenskú odpoveď dostalo; ale, žiaľbohu, ako to vysvitá zo 6. bodu zápisnice VIII. zasadnutia výboru 19. apríla 1865, vyslanstvo okrem prijatia a uisťovania so strany panovníka, že hotový bude vziať i potom pod svoju ochranu verný slovenský národ (v nemčine vyslovil sa: „Volk“), nedosiahlo vyplnenia prednesených prosieb.

V pripomenutom zasadnutí výboru prvý tajomník Michal Chrástek prečítal odpis prípisu námestnej rady od 7. januára 1865, obsahujúceho riešenie panovníkovo na prestolnú prosbu vyslanstva matičného, z prvého valného shromaždenia Matice Slovenskej k panovníkovi vystrojeného, podľa ktorého stanovy Matice vo svojom pôvodnom znení, ako to bolo žiadané, nepotvrdzujú sa síce, to sa však spolku povoľuje, že môže mať jednateľov zpomedzi svojich členov i krem sídla ústavu, na valných shromaždeniach, ktoré oznámiť postačuje len patričnej správnej vrchnosti, môžu byť prítomní poslucháči v miernom počte; konečne nakladá sa spolku predložiť úpravu pre svojich jednateľov na potvrdenie námestnej rade.

Ako vidno, panovník nebol hotový „vziať i napotom pod svoju ochranu verný slovenský národ“, keď mu v Slovenskej Matici ani len sriadenejšej, extenzívnejšej činnosti nedoprial.

Aby nedostatok nepovolených miestnych organizácií matičných menej bolo cítiť, narádzal v tomto valnom shromaždení tajomník Chrástek čiastočnú premenu stanov, o ktorých teraz už tvrdil, že niektoré ich odseky nezodpovedajú žiadúcemu cieľu, alebo aspoň hatia blahodarný vývin Matice. Hlavne žiadal premenu 20. §-u stanov v tom smysle: žiadať vytretie slov „v mestečku Turčianskom Sv. Martine vtedy shromažďuje sa“, a na miesto nich vloženie týchto: „tam a vtedy shromažďuje sa, kam a“, aby tak výbor nie vždycky v Sv. Martine, ale z dôležitých príčin i na iných miestach, na požiadanie predsedu, k tým väčšiemu prospechu Matice zasedať mohol.

Rokovanie o tomto návrhu shromaždenie sverilo najbližšiemu výboru, ktorý 4. augusta potom vyslal zo svojho lona tri odbory preskúmať stanovy a podať o nich výboru svoju mienku.

Návrh Chrástkov bol dobrý. Turčiansky Sv. Martin v tom čase nemal toľkej inteligencie slovenskej, aby z nej spravujúci výbor Matice sostavený byť mohol. Najviac slovenskej inteligencie bolo v tom čase v Banskej Bystrici, a odtiaľ bolo viac členov volené do matičného výboru. Ale im bolo obťažné a s veľkými nakládkami spojené ročne viac ráz cestovať do zasadnutia výboru do Turčianskeho Sv. Martina. Preto potrebám Matice bolo by sa návrhom Chrástkovým vyhovelo, keby výbory ambulantne boly zasedaly na príklad v Banskej Bystrici, Brezne, Liptovskom Sv. Mikuláši, v Dolnom Kubíne.

No nádeja na potvrdenie takejto premeny stanov bola slabá. Lebo veď ambulantné schôdzky výborníkov boly by v oblastiach Slovenska kriesily národné povedomie, národný život, a prebúdzanie sa Slovákov už ani vtedajšej vláde kancelára grófa Zichyho nebolo milé a pohodlné, zvlášte to zvlnenie národných citov slovenských, ktoré ukázalo sa 3. augusta 1864 pri príchode biskupa Moysesa do Sv. Martina a 24. novembra toho istého roku pri vymenovaní Jána Francisciho za hlavného župana do Liptova.

Najzaslúžilejší pracovník a činiteľ pri založení Matice Slovenskej, Ján Francisci, napísal v tieto časy, že viedenská nemecká vláda chcela Maďarov urobiť povoľnými pre svoje centralizujúce a germanizujúce plány, i preukazovala a popúšťala Nemaďarom isté drobné a nie veľkého významu výhody. Jej tlaku nemohla vyhnúť a sprotiviť sa ani uh. kr. dvorná kancelária. Avšak ani táto nepovolila ničoho zásadného a konala vyhýbave, neurčite a kúskovate, kdežto kr. uh. námestná rada účinkovala rozhodne v protivnom maďarofilskom úmysle a smere.

V takých okolnostiach nebol div, že pre nemožnosť sriadiť vedecké a posudzujúce odbory, pre nedostatok odborných síl, celá literárna činnosť Matice Slovenskej od roku 1863 — 1866 vyčerpala sa vydaním dvoch ročníkov Letopisu, dvoch Čítaniek profesora Emila Černého pre slovenské stredné školy, aké boly v tom čase čisto slovenské revúcke gymnázium a miešané maďarsko-nemecko-slovenské katolícke a evanjelické gymnázia v Banskej Bystrici, Moysesovej reči pri otváraní druhého valného shromaždenia matičného, Lichardovho poučného spisu o Matici Slovenskej, podporovaním alumnea r.-k. gymnázia banskobystrického a ev. slovenského gymnázia revúckeho 200-zlatovým ročným príspevkom, podporovaním slovenských mladíkov, študujúcich na univerzitách práva alebo filologiu, štipendiami a požičkami, danými Turčianskemu Sv. Martinu na dom Matice Slovenskej, ktorému základy boly v apríli 1864 slávnostným spôsobom položené.