Dejiny Matice Slovenskej. (1863 — 1875)

„Slavné shromaždenie! Kde je otázka o hodnostiach a vyznačení, ja bývam rád ostatným, lebo nebažím, ani som nikdy nebažil po hodnostiach. Boh mi je svedkom, svedkom mi je a môže byť i vys. vláda, že som sa i tejto biskupskej hodnosti vyhnúť všemožne usiloval: kde je ale otázka o službe národu môjmu slovenskému (Sláva! Zo všetkých strán hlasy: „To je slovo, slovo od biskupov našich nikdy neslýchané!“ Sláva mu! Sláva predsedovi!!) a ochotnosti k službám týmto, jako i obetiam k rozkvetu národa našeho (Sláva!), jakživ som sa neodťahoval (Sláva!) ani sa nejdem, ani nechcem, ani nebudem (Sláva!). Tak teda hodnosť predsedy Slovenskej Matice prijímam (Sláva! Sláva!) vo smysle úslužnosti k národu môjmu (Sláva!), ktorého blahu som hotový povždy sa obetovať! (Sláva!). A zaiste, jako nad blaho mojeho národa nenie mi nič vznešenejšieho, tak ani nad priazeň mojeho národa nenie mi nič vyššieho, čoby to i hneď bola priazeň celého sveta. (Sláva! Sláva! Sláva!). Dôvere, sl. shromaždenie, ktorú požíva tento nový spolok náš literárny, ustúpiť musí každá iná dôvera, a ja, vyzvaný dôverou národa svojho za predsedu (Sláva!), s radosťou cítim sa byť účastným najvyššej cis. kráľovskej, spolku našemu dokázanej dôvery. (Sláva!) A radosť táto srdca mojeho rastie väčšmi, že hodnosť túto a službu predsedy Matice našej na vyzvanie národa svojho (Sláva!) prijať môžem v prítomnosti výborného vysokozaslúžilého a od nás hlboko cteného veľk. p. kr. komisára (nech žije!), ktorého prímenie už dáva výraz jeho šľachetnej povahy a ktoréhožto, jako i všetkých drahých rodákov svojich láske všemožne sa odporúčam.“ (Sláva!)

Za tým prikročil p. predseda razom k voľbe úradníkov, pokračujúc v reči svojej, vyvolávaním na slávu pretrhovanej, asi takto:

„Nie tak osobným zásluhám svojim, lež postaveniu svojemu pripisujem, že ma sl. shromaždenie na čelo Matice našej postaviť ráčilo. Nedôveroval bych silám svojim, že čestnej úlohe tejto budem môcť zodpovedať, keď bych nebol presvedčený o tom, že máme veliký počet mužov, ktorí chcú a budú za národ náš pracovať a mňa v úrade mojom všemožne podporovať. A preto, dľa práva mojeho, vyzývam už sl. shromaždenie k voleniu predsedov matičných i navrhujem za I. podpredsedu veľk. p. kr. námestn. radcu Jána Francisciho (Sláva mu! Sláva Franciscimu!), tým väčšmi, lebo som presvedčený, že národ náš nemá toľkého stupňa hodnosti, ani nikdy mať nebude, ktorým by mohol odmeniť konané zaň práce, obete a zásluhy jeho.“