Dejiny Matice Slovenskej. (1863 — 1875)

Osvietený pán biskup! Slavné shromaždenie! Dobre známo, že ku všetkým shromaždeniam, cieľom udržania poriadku potrebného vyslaný býva zvláštny kr. komisár. Teší ma, že sa práve mne tej cti dostalo ku slávnemu shromaždeniu tomuto, prípisom vys. kr. námestnej rady 31. mája bež. 1863. r. za takého vyslaným byť. Vyslanie moje je tu (predložil prípis) a za povinnosť si pokladám po prvé, vrúcne sa poďakovať za dokázanú mne zvláštnym pozvaním zo strany shromaždenia úctu (vyvolávanie: Sláva mu!), potom úradovanie moje predbežne oznámiť tým, že nemám ani povinnosti, ale ani vôle v ničom prekážať slobodné vyvinutie porady shromaždenia tohoto. (Sláva!) Povinnosť moja je jedine dozorstvo viesť nad tým, aby sa tu nerokovalo o náboženských a politicko-štátnych záležitostiach (shromaždenie prisvedčuje: Tak je! to ani nechceme!), lebo zo stanov Matice Slovenskej, vys. vrchnosti predložených a kroz J. cis. kr. ap. Veličenstvo (Sláva! Sláva! Sláva! zo všetkých strán vyvolávalo sa jeho Veličenstvu) najmilostivej potvrdených, všetky náboženské a politicko-štátné záležitosti vynímajú sa. Ja sa chcem so všetkou vážnosťou na veľavážnych poradách týchto zúčastniť a prajem zo srdca, že by sme jako šťastne započíname, tak i prospešne skončili shromaždenie toto! (Sláva mu!)