Zlatý fond > Diela > Dejiny Matice Slovenskej. (1863 — 1875)


E-mail (povinné):

Július Botto:
Dejiny Matice Slovenskej. (1863 — 1875)

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Katarína Bendíková, Michal Belička, Petra Pohrebovičová, Silvia Harcsová, Roman Sány, Eva Laminger, Janka Danihlíková, Dorota Feketeová, Nina Dvorská.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 110 čitateľov


 

Príloha č. 18: Reč dr. Jozefa Kozáčka pri XI. valnom shromaždení

I.

Slavné shromaždenie Matice Slovenskej!

Drahí Bratia a Sestry v národe!

Lanského roku s Božou pomocou boli sme dožili jeden odsek jestvovania našej Matice Slovenskej a chystali sme sa k radostnému zasväteniu tohto slavného okamženia, v ktorom sme si z hlbín srdca povzdychnúť chceli: Dožili sme sa desaťročnieho jestvovania našej Matice Slovenskej!

No Hospodin, otcovským prútom svojím karhajúc pozemské dietky svoje v milej vlasti našej Uhorskej, nalial horkosti i do čaše našej tehdajšej zamýšľanej výročitej slavnosti valného shromaždenia a tým prekazil i slávnostné zasvätenie prvého desaťročia našej milej Matice Slovenskej.

Nenie síce dané človeku vyskúmať rady a súdy Pánove, ale opovažujem sa predsa pokorne domýšľať sa, že takto rok rozkázal vystúpiť osudným mračnám nad náš obzor tým cieľom, aby sme pamätali, že s dokonaným desaťročím Matice Slovenskej nenastúpily nám ešte hody veselia a odpočinku, lež že nám len ustavične trvajú všednie dni utrpenia a práce za osvetu národa. Že tomu tak, ukázalo sa nám to i behom minulého roku.

Kto z vás, drahí Bratia a Sestry v národe, nespozoroval, že svet ešte ani dosiaľ neprišiel k uznaniu čistých literárnych úmyslov Matice Slovenkej? Kto nespatril, že svet ešte nechce podať nám vence, blahodarným účinkovaním Matice Slovenskej si zaslúžené? Kto nevidel, že neprajník ešte nepovolaným a bezprávnym útokom búri posvätnú tichosť Matice Slovenskej, len v utiahnutosti svojej pred vetrom politickým na plodoch čisto literárnych pracujúcej? A kto toto pozoroval, uznať mu nutno, že Matica Slovenská ešte neprešla všetky ohne, v ktorých prečistená za rýdze zlato i od neprajníkov uznaná byť má.

Kto z vás, drahí Bratia a Sestry v národe, nespozoroval, že priestranné pole rozširovania osvety medzi Slovenskými spolubratmi našimi ešte málo je obrobené? Ba čím viac dávame sa do práce na „národa roli dedičnej“, tým viac spatrujeme ohromný nával prác na tejto zaznanej, zanedbanej, bo kroz neprajníkov Slovenského života i úmyselne šliapanej a zpustošenej postati. Čím viac postupujeme hore na vrch, tým priestrannejšie pole účinkovania ukazuje sa nám po nivách Slovenských. Nahliadame, že Matica Slovenská je záhrada, ktorá síce každoročne prináša svoje, z roka na rok šľachetnejšie a početnejšie ovocie, ale ona, ako ešte len mladistvá, neprináša Slovenskému národu blahonosného ovocia v tej miere, ktorú on potrebuje, a to nie len k svojmu zmŕtvychvstaniu, lež i k slavnejšiemu životu.

Slavné shromaždenie! Tento pohľad na tŕnistú cestu, na ktorej sa ešte nachodíme, a na veľkosť práce, ktorá nás ešte čaká v národe, upomína nás, aby sme ani v utrpeniach ani v námahách nezastali, lež zmužili sa i k trpeniu a sebazapreniu, i k práci a k neunaveniu za blaho národa a vlasti.

Drahí Bratia a Sestry v národe! Vaša dôvera dala mi hlavnie vodcovstvo v šikoch Matice Slovenskej, a medzi povinnosťami vodcu je i to, aby spolubojovníkov svojich povzbudil k vytrvalosti a oduševnil k činu: teda i ja, abych aspoň v ohľade tomto dľa možnosti zodpovedal tejto čestnej úlohe, prednesiem vám dakoľko uprimných slov, majúcich Vás

a) povzbudiť k vytrvalosti na ceste tŕnistej,

b) oduševniť k činu na národa roli dedičnej.

Žalostne, a to plným právom, sťažujeme si na to, že Matica Slovenská, ako čisto literárny, posvätným slovom nášho najjasnejšieho apoštolského kráľa najmilostivejšie potvrdený ústav, nemá vo všeobecnosti tých priateľov, ktorých by svojím pokojným a čisto literárnym účinkovaním zaslúžila. Boľastne to nesieme, že nachodia sa osočovatelia, ktorí ju a jej účinkovania ani nepoznajúc, podkladajú jej politické, ba — nad čím sa celou dušou hrozíme, i protivlastenecké ciele; že ačkoľvek účinkovanie Matice Slovenskej je verejné, pod dozorom vrchnosti postavené a oku jednoho každého otvorené, mnohí zatvárajú oko svoje, aby sa o nevinnom, vlasti a ľudu blahonosnom účinkovaní Matice Slovenskej nepresvedčili, lež, pri očiach schválne do tmy zaobalených, aby si záštivou obrazotvornosťou navymýšľali v lone Matice Slovenskej desivých mátoh, ktoré ona nikdy nechovala pod plášťom svojím. Bolí nás to, že ešte i navzdor vysokej kráľovsko-uhorskej vláde podanému úprimnému „Promemoria“ a sľúbenej nám z najvyššieho miesta ochrane, vo tme len poľujúci neprajníci neprestávajú metať jedovaté strely proti Matici Slovenskej.

Slavné shromaždenie! Tíšme bôľ srdca svojho tým, že tie šípy už aspoň nepadajú zvysoka, ani toľkým jedom napúšťané nie sú, ako predtým; že tie meče zo dňa na deň tratia svoje ostrie, až konečne zatupejú a klesnú do pošvy pokoja. Tešme sa tým, že Matica Slovenská a jej literárne plody nachodia pomaly priateľov už i tam, kam ešte pred pár rokami Slovenské slovo prístupu nemalo. Povzbuďme sa k vytrvalosti pri zástave Matice Slovenskej tým, že zlato podstúpiť musí ťažké údery a živé ohne prv, než jeho hodnota náležitú vážnosť dosiahne.

Drahí Bratia a Sestry v národe! uveďte mi v pamäť len jednu vysokú ideu, ktorej nebolo sa boriť s tisícerými prekážkami a predsudkami! Boje, ktoré neprajníci Slovenskej osvety vedú proti Matici Slovenskej, sú dôkazom toho, že nielen my pripisujeme význam tomuto nášmu ústavu, lež i tí, ktorí nám závidia ten materinský plášť Matice Slovenskej. Neprajníci našej osvety zkusujú naše sily, a keď sa raz presvedčia, že Matica Slovenská je pevnou skalou, vzdorujúcou všetkým hromom a útokom, uznajú i jej zlomiť sa nedajúcu životaschopnosť a odtiahnu z nezdareného bojišťa. Osvietené hlavy, ktoré nevšímave pohŕdaly Maticou Slovenskou, uvidia-li krásne zásluhy Matice Slovenskej na poli vedy a literatúry, prijdú do tejto našej záhrady, keď nie obdivovať, aspoň s uznanlivosťou poobzerať si kvety a stromy vedy a umenia, a Matica Slovenská bude časom všeobecne uznaná za súdružicu iných podobných literárnych ústavov v drahej našej vlasti Uhorskej. Praví, nie predajní vlastenci, ktorí tešia sa každému pokroku v akejkoľvek časti Uhorska, uvidia-li, že účinkovanie Matice Slovenskej opravdive vedou a umením zošľachťuje národ Slovenský, že ho činí vhodným a vítaným v obcovaní, že v ňom dvíha dobrobyt krajiny: budú sa cítiť nútenými vzdať v ohľade tom dlžnú česť i Matici Slovenskej, ako odchovateľkyni občanov vzdelaných a osvietených.

No, drahí Bratia a Sestry, dovoľte mi vyznať i to, že ma nedesia tak utrpenia Matice Slovenskej, ktoré povzbudzujú nás k ostražitosti a činnosti, nežli by ma obavou naplňoval pokoj od vonka, ktorý by ľahko zapríčinil hlivenie a hnilý pokoj i v lone Matice Slovenskej. Zaiste vetrami metané jazero čistí sa vo vodu zdravú, obživujúcu užitočné živočíchy; naproti tomu ale v pokoji ležiace jazero čo má iného v sebe, leda hnilú vodu, usmrcujúcu užitočné a pestujúcu ošklivé a škodné hmyzy.

Chceme-li ale odolať neprajným útokom a vyzískať uznanie Matici Slovenskej, nutno nám napnúť sily a neúnavne pracovať na národa roli dedičnej.

II.

Na viac miestach reči mojej, ačkoľvek len mimochodom, pripodobnil som Maticu Slovenskú záhrade. Chcejúc, drahí Bratia a Sestry, oduševniť vás k neúnavnej pracovitosti na národa roli dedičnej, nenachodím shodnejšieho vyjadrenia, ako keď, podržiac to podobenstvo, poviem: buďte rozumní a horliví záhradníci a pomocníci v múdre sriadenej záhrade Matice Slovenskej!

Slavné shromaždenie! Matica Slovenská je pre rozširovanie osvety v národe Slovenskom naším jediným vyšším ústavom. Ako ten menší statkár v záhrade svojej spojené má krásné s užitočným: tak i v záhrade Matice Slovenskej má byť to: misce utile dulci, má byť spojené krásne s užitočným, teoretická a abstraktná veda s praktickou a konkretnou, aby Matica Slovenská bola matkou jak učených, tak neučených, jak pre inteligenciu, tak pre ľud, jak pre duševnie, tak pre hmotné pozdviženie Slovenského národa.

No, drahí bratia moji, i Vy sami nielen nahliadli ste túto dvojakú vznešenú úlohu Matice Slovenskej, účinkovať totižto nielen na hor, lež i na dol, ale dali ste jej i patrného výrazu písaním diel, tej dvojakej úlohe Matice Slovenskej zodpovedajúcich, menovite ale tou snahou: utvoriť dva spisovateľské odbory, z ktorých jedon by obstarával vyššiu, druhý nižšiu literatúru; aby Matica Slovenská nielen stála pred svetom, zaodiata v rúcho vyššej literatúry, lež i doma postarala sa o vzdelanie a dobrobyt dietok svojich.

Aby ale ďalej Matica Slovenská vzriastla v mohutnú záhradu, k tomu nepostačuje len teoretické uznanie jej krásnej a užitočnej úlohy, lež i jej šťastné praktické vyvedenie; a k tejto práci potrební sú záhradníci, ktorí by pestovali i krásné kvety i užitočné stromy; a pomocníci, ktorí by pripravovali a polievali pôdu, záhradnícke plody ale i sami zúžitkovali i obecenstvu odbytné urobili. Domnievam sa, že tieto moje obrazné slová nepotrebujú obšírneho objasnenia k tomu, že by Ste sa, drahí Bratia a Sestry, videli v nich znázornených.

Záhradníci ste vy, drahí Bratia spisovatelia, ktorým Boh všemohúci dal plodnejšie vlohy ducha, bohatosť reči a obratnosť pera. Áno, Slovenskí spisovatelia, úprimne kladiem Vám na srdce horlivosť a neunavnosť v písaní krásnych a užitočných vecí. Nezakopávajte svoje od Boha hojnejšou mierou obdržané hrivny do zeme, lež vynášajte jich na svetlo, aby na nich mal obživu Slovenský, po vzdelaní dychtiaci a vzdelania tiež schopný národ. Na srdce kladem ale i Tebe, Slovenská mládež, aby si sa v školách vedou a umením vzdelala i v prospech svojho národa, lebo vedou a umením vystrojená máš podobne zaujať postať medzi záhradníkmi Matice Slovenskej. Nedaj sa uchvátiť prúdu zisku, skvosu a rozkošechtivého časoducha, lež oduševnená za svetovú ideu osvety, znaj úsilne pracovať a hrdinsky zaprieť seba v rozkvet národa. Viď, jako z roka na rok rednú rady Slovenských spisovateľov, jako neuprositeľnou smrťou nútení Sládkovičovia, Palárikovia, Kalinčiakovia, Viktorinovia a Godrovia poberajú sa od nás! Ozbroj sa vedou, rozpáľ sa láskou k národu, aby si zaplnila ich pusté miesta a štrbinu v spisovateľskom šiku národa.

K boku záhradníkom ale pridružte sa, hromadne pridružte sa i ostatní pomocníci; spisovateľov v lone Matice Slovenskej podporuj vo vznešenom diele každá verná duša Slovenská. Pripravuj pôdu získaním čitateľov, polievaj príspevkami a odoberaním kníh, staraj sa o vlastnie zužitkovanie kroz horlivé čítanie spolkov, maj peč o odbyt literárnych plodov kroz odporúčanie a rozširovanie jich, ostríhaj túto záhradu spisovateľstva kroz zastatie nepokalenej cti Matice Slovenskej a vznešených synov národa.

Verte, drahí Bratia a Sestry, takých záhradníkov a pomocníkov Matici Slovenskej, a ona zveľadí sa na zdar priateľov a na zmar neprajníkov svojich. Také spojené sily záhradníkov a pomocníkov v národe povznesú náš národ i k osvete i k lepšej budúcnosti; lebo i malé národy, ako boli Gréci a Rimania, kroz literárne a obetavavé účinkovanie svojich verných synov vyšvihli sa do výšky netušenej; naproti tomu i veľké národy, ako boli Hunovia a Obri, pre nedostatok vzdelania a literatúry netušene padli z výšky, na ktorú dobyli sa surovým násilím, ani slavnej pamiatky po sebe nezanechajúc.

Slavné shromaždenie! Drahí Bratia a Sestry v národe! Prijmite vďačne tieto slabé síce, ale úprimné slová, ktorými som zamýšľal upevniť Vás v sladkom trpení a oduševniť v horlivej pracovitosti na národa roli dedičnej. Nepozostáva mi nič, ako prosiť Najvyššieho, že by pri Vašej nezlomnej vytrvalosti a neunavnej pracovitosti dal mi aspoň vo večer života môjho dožiť svoj milý Slovenský národ v osvete a sláve.

Týmto otváram XI. valné shromaždenie Matice Slovenskej, srdečne želajúc, aby mierne a múdre porady slúžily ku cti a chvále Boha, k sláve nášho národa a k blahu drahej našej vlasti Uhorskej. Na zdar!

« predcházajúca kapitola    |    




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Ďalšie weby skupiny: Prihlásenie do Post.sk Új Szó Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.