ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Jasné svetlo historické osvetľuje Slovensko len s kresťanstvom, v polovici 9. stoletia. V Nitre počiatkom toho stoletia knieža Privina bol pokrstený obradom latinským. A nie dlho zatým, roku 863, bratia solunskí Cyril a Metod priniesli do Veľkej Moravy spolu s východným obradom a s cirkevnou literatúrou i prvé počiatky spisovného jazyka.

Ako sa potom skoro ukázalo, donesený slovanský jazyk očakávala veľká úloha. Mohla byť pevná nádeja, že Metodov preklad biblie, vyhotovený na Morave, sjednotí kultúrne československý jazykový okruh s celým slovanským juhom i východom a stane sa spisovným jazykom všetkých Slovanov.

Ale bohoslužba v jazyku národnom dlho sa neudržala a musela konečne prepustiť miesto latinskej. Síl slovanských veľko-moravská ríša nespojila na dlhší čas. Na začiatku 10. stoletia nastala tu zmena. Značnej časti Slovenska zmocnil sa český knieža Boleslav a roku 973 bola táto časť cirkevne pripojená ku pražskému biskupstvu, vtedy založenému. Roku 999 podrobil si Slovensko s Moravou poľský Boleslav Chrabrý; ale po jeho smrti (1026) kráľ sv. Štefan, v Ostrihome sídlivší, odňal Slovensko poľskému Mečislavovi a slovenské zeme postupne dostaly sa k Uhorsku. Osudy slovenského národa zatým súvisely s kráľovstvom uhorským.

Jednotlivé národnosti v Uhorsku zachovaly si vnútornú svobodu. Tak menovite Slováci, pričom priaznivá okolnosť bola, že panovnícky rod Arpádovcov so susednými dynastiami slovanskými mal odprvu rodinné sväzky. To nezmenilo sa ani po vymretí Arpádovského domu, áno, na trón uhorský dostali sa kráľovia z panujúcich rodín slovanských, Česi a Poliaci. Spory medzi národnosťami staly sa nemožnými, lebo popri cirkvi jazykom politického života, zákonodarstva, školy, ba i spoločenského obcovania bola latina.

Kultúrne dôležitou vecou stalo sa, že ovdovelá kráľovná Alžbeta povolala do Uhorska znamenitého bojovníka českého Jána Jiskru, aby tu bránil právo na trón jej syna Ladislava, narodeného už po smrti svojho otca, kráľa Albrechta. Jiskra so svojím husitským vojskom horlive bránil Ladislavovu vec a bol asi za dvadsať rokov pánom temer celého Slovenska; Husovo učenie ujalo sa i u nás a cirkevné knihy, prinášané k nám, maly účinok na spisovný jazyk.

Nedobré následky malo, že už v prvé storočia uhorských dejín uvedený bol feudalizmus. Obyvateľstvo rozdelilo sa na dve vrstvy, medzi ktorými utvorila sa veľká priepasť. Bremená štátneho života padly všetky na ľud, a práv občianskych sa mu nedostalo.

Feudalizmus priamo nedotýkal sa síce národnosti, ale zato jeho následky boly pre slovenský národ osudné. Záujmy stavovské boly prednejšie, nežli národné, a tak slovenské zemianstvo postupne oddeľovalo sa od svojho ľudu. Keď od konca 18. stoletia snemy s veľkou dôslednosťou a bezohľadnosťou staraly sa len o práva maďarskej reči, slovenské zemianstvo s malými výnimkami stalo si do radu maďarónov a maďarizátorov.

Tak nepriaznive tvorily sa okolnosti pre duchovný rozvoj slovenského národa.