ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

ako predsedu dočasného výboru Matice Slovenskej, o konaniach dočasného výboru a o imaní a stave Matice Slovenskej, podaná prvému valnému shromaždeniu Matice Slovenskej.

Slavné valné shromaždenie Matice Slovenskej!

Dňa 6. a 7. júnia roku 1861, v Turčianskom Sv. Martine, tomto Betleheme národnieho života slovenského shromaždený národ slovenský uznal, že ku vzbudeniu, rozšíreniu a utvrdeniu národnieho povedomia, k založeniu a zveľatku duchovného a hmotného dobrobytu v národe našom, pod pohromami neblahého tisícročia i hmotne i duchovne hlboko upadlom, najistejší a najdejnejší prostriedok je: osveta národnia. Tým cieľom uzavrelo tože národnie shromaždenie, aby založil sa slovenský literárny spolok pod menom „Slovenská Matica“, a v shromaždení tom k pokonaniu aj iných národních záležitostí vymenovanému stálemu výboru národniemu naložilo v záležitosti tejto porobiť potrebné a k cieľu vedúce kroky. Stály národní výbor, po vykonaní niektorých, národním shromaždením mu sverených úloh, zčiastky pre nesnadnosť, zčiastky, od času nastúpivšieho mimoriadneho stavu krajiny našej, pre nasledovavšiu z toho nemožnosť shromaždenia sa prestal účinkovať; medzitým vymenoval zpomedzi sebä výbor, záležajúci z nižepodpísaného, jako predsedy a z pp. opáta Jána Gottčára, Viléma Paulínyho-Tótha a Jána Palárika a naložil mu pre Slovenskú Maticu vyhotoviť stanovy a vykonať dovolenie k založeniu spolku a potvrdenie stanov.

Tento až doteraz učinkovavší dočasný výbor Matice Slovenskej vyhotovil stanovy v takom spôsobe, jaký pre osiralý náš slovenský národ, ktorý nemal žiadneho spolku a slovom ničoho, za potrebný a možný pokladal; a tak vyhotovené stanovy predložil dňa 1. augusta r. 1861. vys. kráľ. uh. námestnej rade k potvrdeniu aj s prosbou o dovolenie spolku Matice Slovenskej.

Spomenuté vys. dikasterium navrátilo stanovy niže podpísanému v sprievode vys. vynesenia od 23. okt. 1861 pod č. 51336, v ktorom naložilo osnovu stanov na niektorých miestach zčiastky premeniť, zčiastky doplniť, ale menovite pomenovanie kroz Slovenskú Maticu shromažďovať sa majúcej základiny „Slovenskou národňou základinou“ a kroz Maticu nadobudnúť sa majúceho domu „Slovenským Národním domom“, premeniť na: „Základina“, poťažne „Dom Matice Slovenskej“, z tej príčiny, poneváč „národ slovenský v tejto krajine nemá osobitnej repraesentácie a korporatívnej ústrojnosti.“

Toto vys. vynesenie a prvotnú osnovu stanov Matice Slovenskej i s prekladom maďarským pripojujem tu pod 1.

Kým vys. kráľ. uh. námestná rada rozjímala o premenách stanov, povstal zápas tak rečeno na život a smrť o život nádejnej Matice v národe samom.

Podľa zákona spolkovitosti totiž treba v stanovách udať a určiť sídelné mesto každého založiť sa majúceho spolku. V smysle tohoto zákona určil i dočasný výbor Matice Slovenskej, po porade s inými váženými národovcami, za sídelné mesto Brezno, jako mesto, ktoré súc samostatnou jurisdikciou, nebolo podriadené r. 1861. národu našemu nepriateľským stoličným vrchnostiam; k tomu poneváč je mesto čisto slovenské a povedomie národnie u jeho inteligencie utužené. Dľa obyčajného behu úradného pojednávania, vys. kr. uh. námestná rada poslala prosbu dočasného matičného výboru predstavenstvu sl. a kr. mestu Brezna na mienku, a volená obec tohoto mesta s ochotou a rodoľubou radosťou vyslovila sa vo svojom dňa 28. aug. r. 1861. držanom zasadnutí za prijatie Matice Slovenskej do svojeho lona. Ale odporníci národnieho našeho života napli svoje sily, a použijúc im zvyklé prostriedky svojho neočatého osočovania, nesvedomitého strašenia, terorismu a násilia, ba i napájania, v zasadnutí volenej obce d. 6. okt. r. 1861., v neprítomnosti národovcov našich, zrušili uzavretie od 28. augusta. Dozvediac sa o tom národovci naši, podali proti tomuto druhému uzavretiu a vôbec proti takému nezákonnému pokračovaniu svoj odôvodnený protest vys. kr. uh. námestnej rade. Následkom toho držalo sa d. 18. okt. r. 1861 búrlivé zasadnutie volebnej obce, na ktorom s napnutím všetkých síl zápasily obe stránky, ale bez výsledku; lebo zasadnutie to pre vzniklý neporiadok rozpustilo predsedníctvo. Dňa 12. okt. 1861. bolo nové zasadnutie, na ktorom stránka podavšia protest nezúčastnila sa na hlasovaní, a tak ostalo Matici neprajné uzavretie navrchu.

Medzitým koncom r. 1861 zmenily sa úrady a vnove vymenovaný kráľ. kommissár stolice zvolenskej, veľkomožný pán Andrej Havas, držal d. 15. jan. r. 1862. v Brezne nové zasadnutie volenej obce; pri ktorej príležitosti po všestrannom objasnení a hádkach za a proti, väčšinou hlasov vyslovila sa zákonná volená obec zákonným spôsobom po druhý raz za prijatie Matice Slovenskej.

Keď taká prekážka hrozila osudom Slovenskej Matice, dočasný výbor odťahoval s predložením prepracovaných stanov až do konečného riešenia otázky v Brezne, a keď túto otázku volená obec d. 15. jan. r. 1862 k prospechu Matice rozhodla, predložil dočasný výbor tieže prepracované stanovy, tak jako ich s prekladom maďarským pod 2. tu pripojujem, d. 8. febr. 1862. vys. kr. uh. námestnej rade, v tom uverení, že už netreba obávať sa žiadnej prekážky.

Ale mimo všetkého nadania stalo sa inak. D. 9. apr. 1862. držal kr. kommissár stolice zvolenskej, veľkom. p. Andrej Havas, zasadnutie novej, dňom predtým, dľa spôsobu pred r. 1848 užívaného, ustrojenej volenej obce v Brezne, predložil jej záležitosť Matice Slovenskej nanovo k pojednávaniu, a poneváč v tejto novej volenej obci prevahu dostal vliv národním našim snahám neprajný, vyslovila sa väčšina volenej obce proti prijatiu Slovenskej Matice.

Nad týmto neobyčajným pokračovaním bolo ustrnutie a rozhorčenie v národe veliké a dočasný výbor Matice prišiel do nemalých rozpakov v tom obávaní, že vys. dikasterium krajinské neprijatie sídla Matice Slovenskej kroz mesto Brezno považovať bude za dôvod k nedovoleniu Matice.

Ale čím vätší kríž, tým bližšia pomoc!

Ten istý Sv. Martin, v ktorého lone zrodila sa myšlienka založenia Matice Slovenskej, počujúc trúchlovesť o najnovšej udalosti v Brezne, bez všetkého odkladu poslal nižepodpísanému svoje, jednohlasne vynesené uzavretie od 21. apr. 1862., v ktorom vskutku s úctyplnou srdečnosťou osvedčuje svoju najvätšiu ochotu prijať sídlo Matice Slovenskej a jej všelijaké shromaždenia do svojho lona.

Uzavretie toto, ktoré na dôkaz najsrdečnejšej povďačnosti národnej pripojujem pod 3. ku složeniu do listárne Matice Slovenskej, podal som hneď dňa 27. apr. 1862. vys. kráľ. uh. námestnej rade, s prosbou, aby najnovšie udalosti v Brezne neboly považované za prekážky dovolenia Matice Slovenskej.

Ale našlo sa aj druhé slovenské mesto, ktoré vyslovilo svoju hotovosť prijať Slovenskú Maticu do svojho lona. To mesto je Liptovský Sv. Mikuláš. Predstavenstvo tohoto mesta poslalo d. 26. júlia 1862. pod 4. pripojený dopis a výťah zápisnice, dľa ktorých „zprávu dostanúc“ rečené mesto, „že Slovenská Matica od najvyššej krajinskej vrchnosti dosiahla povolenia a potvrdenia“, žiada, aby Slovenská Matica v Liptovskom Sv. Mikuláši ubytovaná bola a „v páde tom, jestli by Liptovský Sv. Mikuláš tak šťastlivý bol, žeby výbor Maticu Slovenskú tam ubytovať a umiestniť ráčil, dáva mestečko pre samý spolok hospodu a miestnosť zo troch izieb pozostávajúcu na dva roky zdarma; ba čo viacej: pod týmato dvoma rokami mestečko naše, vedľa učiniť sa mohúcej smluvy s Maticou hotové bude vystaviť i zvláštnu, spolku primeranú miestnosť a príležitosť.“

Radosť mesta Mikuláša nad dovolením Matice Slovenskej bola ešte privčasná, lebo Matica 26. júlia 1862. ešte nebola dovolená, z druhej strany bolo ponuknutie sídla pre Slovenskú Maticu opozdené, lebo osvedčenie mesta Turčianskeho Sv. Martina predložené bolo už pred troma mesiacmi na najvyššie miesto: ale pri tom všetkom rodoľubé a obetichtivé osvedčenie mesta Mikuláša zasluhuje úplnej uznalosti a porúčam ho láskavej pozornosti slávneho valného shromaždenia.

Konečne ale predca svitnul z božej milosti dávno túžebne očakávaný deň, v ktorom panovnícka spravedlnosť a otcovská milosť Jeho Veličenstva, našeho slávne panujúceho cisára a apoštolského kráľa Franca Jozefa I. najmilostivejším dovolením spolku Matice Slovenskej a potvrdením jej stanov vysloviť ráčila prvé uzákonenie vo vlasti našej, vlasťou slobody menovanej, z hraníc zákonnosti vytvoreného našeho národnieho života.

Ten veliký a pre národ slovenský prepamätný deň bol 21. august 1862. roku.

Na tento najvyšší akt vzťahujúce sa vys. vynesenie vys. kr. uh. námestnej rady od 9. oktobra 1862. p. čísl. 61664, ktoré pod 5. k složeniu do listárne Slovenskej Matice pripojujem, doručené mi bolo d. 23. oktobra 1862, spolu i s jedným, tomuže vys. vyneseniu pripojeným, pri vys. kr. uh. dvor. kancelárii vyhotoveným odpisom kroz Jeho cis. kr. Veličenstvo najmilostivejšej potvrdených stanov Matice Slovenskej, s tým naložením, abych doplniac stanovy, vnesením do nich pomenovania sídelného mesta Matice Slovenskej (t. j. namiesto sl. a kr. mesta Brezna mesta Turčianskeho Sv. Martina) dľa sdelenej mi osnovy dva exempláre vyhotovil a predložil — a spolu s tým poznamenaním: „že ustrojenému spolku bude slobodno o asnáď potrebné rozšírenie svojej činnosti svojím časom uchádzať sa prostriedkom zvláštnej prosby.“

V predpísanom tomto spôsobe kroz dočasný výbor Matice vyhotovené dva exempláre stanov predložil som vys. kr. uh. námestnej rade.

Medzitým aby zvestovať sa mohla radosť túžiacemu národu a vyzvať národ ku vstúpeniu do spolku Matice Slovenskej i dotedy, kým by kroz vys. kr. uh. námestnú radu žiadané dva exempláre stanov potvrdzovacou záverkou opatrené boly: podal som Jeho Excelencii Pánu kráľovskému námestníkovi, grófovi Móricovi Pálffymu, dňa 31. októbra 1862 prosbu o dovolenie k uverejneniu na najvyššom mieste potvrdených stanov, vyzvania ku vstúpeniu do spolku Matice Slovenskej a o dovolenie k zavedeniu sbierok pre túže Maticu.

Jeho Excelencia ráčil toto dovolenie vys. vynesením od 1. novembra 1862 bez všetkého odkladu udeliť, ktoré vys. vynesenie pod 6. tu pripojujem.

Hneď po obdržaní tohoto dovolenia a spolu aj so „Stanovami“ rozposlal dočasný výbor svoje „Ohlásenie Matice Slovenskej“ od 4. novembra 1862, ktoré v jednom výtisku podobne tu pripojujem pod 7.

Na „Ohlásenie Matice Slovenskej“ odpovedal národ slovenský, jako to trochu nižej rozložím, nad všetko očakávanie i svojich nepriateľov. S každým novým v Pešťbudínskych Vedomostiach vytlačeným „Soznamom príspevkov na Maticu Slovenskú“ riastla radosť a viera v istú budúcnosť spolku Matice Slovenskej a spolu i života národnieho slovenského národa medzi slovenskými národovcami a riastla i porážka a ustrnutie v tábore odporníkov. Milosť božia očividome pomáhala snahám našim.

Kým prihlasovanie za členov k našej Matici a sbieranie príspevkov a posvätných obetí na oltár národa trvalo, doručený mi bol potvrdzovacou záverkou kroz vys. kráľ. uh. námestnú radu opatrený exemplár Stanov Našej Slovenskej Matice, ktorý týmto slavnému valnému shromaždeniu pod 8. oddávam.

Toto je naša zlatá bulla! To je náš priepustný list, snímajúci z nás bremeno a väzby nevole a dávajúci nám prvý pôžitok slobody. To je náš občiansky diplom, vyhlasujúci nás dosavádnych cudzincov vo vlastnej našej otčine za občanov tejže otčiny. To je smluva našej národnej jednoty, pod ktorej ochranou a vlivom národ slovenský sjednotí, vyvinie a rozmnoží svoje duchovné a hmotné dosaváď roztratené alebo v zabudnutej nečinnosti hynúce sily, — k čomu nech mu Boh, jako dosiaľ, milostive pomáhať ráči. — —

Jestliže porovnáme tú osnovu stanov, ktorú dočasný výbor Matice po prepracovaní prvotnej osnovy bol predložil a ktorá je tejto zpráve pod 2. pripojená, s osnovou na najvýš. mieste potvrdenou: nájdeme, že vys. uhorská dvorná kancelária urobila daktoré a medzi nimi pre spolok Matice Slovenskej aj veľmi vážne premeny. Podstatnejšie z týchto premien sú nasledujúce:

a) Vynechané je to v §. 13. obsažené ustanovenie, že predseda a podpredsedovia majú byť volení každé tri roky;

b) §. 22. je celkom vynechaný, mocou ktorého ustanovení byť mali v každom vidieku správcovia, cieľom prostriedkovania medzi ústredňou správou spolku a medzi jeho jednotlivými členami, takže spolok Matice Slovenskej teraz tak vyzerá, jako driek tela bez rúk a nôh;

c) v §. 23. vynechané je právo valného shromaždenia určiť s dňom spolu i miesto budúceho valného shromaždenia, takže následkom toho nemožno držať valné shromaždenie tak, jako to dočasný výbor želal a navrhnul a jako by z mnohých ohľadov bolo žiaduce, na rozličných stranách Slovenska, ale len vždy v sídelnom meste;

d) celkom vynechané sú §§. 26., 27., 28., 29., 30. a 31., v ktorých stály ustanovenia z ohľadu shromaždení vidiekových, jaké mali držiavať členovia každého vidieku pod vedením poťažných správcov — a z ohľadu úkolu týchto vidiekových shromaždení;

e) naposledy vnesený je na konci stanov §., ktorým ustanovuje sa pre spolok Matice Slovenskej: zemepánsky kommissár.

Keď dočasný výbor počet i prihlásivších sa členov i podpísaných a sosbieraných príspevkov za dostatočný uznal k ustrojeniu a oživotvoreniu spolku Matice Slovenskej, podal som pred vys. kr. uh. námestnú radu prosbu o dovolenie k udržaniu tohoto prvého valného shromaždenia. A po obdržaní poťažného pod 9. tu pripojeného dovolenia vys. kr. uh. námestnej rady pod č. 44013/1863, vydal dočasný výbor svoje „Pozvanie k prvému valnému shromaždeniu Matice Slovenskej“ dňa 1. júlia t. r. v 53. čísle Pešťbudínskych Vedomostí.

K tomu, čo som dosiaľ predkladal, dodať mi treba, že osvietový p. administrátor sl. turčianskej stolice, svojím pod 10. pripojeným dopisom od 15. júnia t. r. pod č. 2669. vo známosť mi uviedol, že za zemepanského kommissára k valnému shromaždeniu vymenovať ráčil veľkomožného p. Šimona Nemessa, kráľ. radcu a prvého podžupana sl. Turčianskej stolice, a spolu vyžiadal odo mňa program na tomto valnom shromaždení pojednávať sa majúcich predmetov. Tejto poslednej žiadosti nezameškal som, ako z prílohy 11. vidno, zavčasu vyhovieť.

Takto dokončil by som bol moju zprávu o krokoch v záležitosti Matice Slovenskej kroz dočasný výbor, alebo len kroz mňa dosaváď porobených, jako aj o ich výsledku a o ustanoveniach úradných strany našej Matice a tohoto valného shromaždenia.

Prichodí mi teraz vo známosť uviesť slavn. valnému shromaždeniu výsledky činnosti a účasti samého národa, a tu ešte raz poznamenávam, že výsledky tie prevýšily očakávanie priateľov a ešte tým väčšmi nepriateľov národa našého.

Prihlásilo sa už dosiaľ za členov Matice Slovenskej:

I. zakladateľov 441,

II. stálych riadnych členov 431,

III. ročných riadnych členov 112.

Všetkých týchto spolu 984.

Menoslov týchto členov v abecednom poriadku shotovený, spolu s dvoma základnýma soznamy mám šťastie pod 12. slavn. valnému shromaždeniu predložiť.

Jestli do počtu členov Matice Slovenskej mimo zakladateľov a riadnych členov, dľa §. 9. stanov, pripočítame ešte i takých podporovateľov, ktorí najmenej 50 kr. r. č. složili, a takýchto je 1318: tedy úplný počet všetkých členov Matice Slovenskej dľa stanov je 2302, hovorím dve tisíc tristo aj dva.

Okrem podporovateľov práve uvedených, prispelo menšími príspevkami ešte vyše 1250 osôb a zase okrem týchto zase nových vyše tisíc osôb k tým sumám, ktoré takíto podporovatelia dali zapísať na obce, cirkve, knižnice, cechy a iné mravné osoby, jako zakladateľov, tak že počet všetkých tých, ktorí podľa rodoľubstva a možnosti svojej peňažitými príspevkami dosiaľ napomohli Maticu Slovenskú, dosahuje štyri tisíce.

Najväčšiu účasť v tom dokázalo duchovenstvo obojeho vyznania, úradníctvo, meštianstvo a stav roľnícky. Zemianstvo, vyjmúc našich známych národovcov, neprihlásilo sa takmer naskrze.

Prechádzam ku zprávodaniu o imaní Matice Slovenskej a prosím o láskavú pozornosť slávneho valného shromaždenia.

I. Imanie podpísané:

a) 441 zakladatelia podpísali 49.868 zl. 4 kr.

b) 431 stáli riadni členovia podpísali 21.556 zl. 40 kr.

c) 112 ročných riadnych členov podpísalo 352 zl. 20 kr.

d) základiny Slovenskej Matici zapísané vynášajú:

aa) zákl. Petianovská 8.012 zl. 83 kr.

bb) základina z pozostalosti tvoriť sa počavšieho, ale neutvorivšieho sa slov. kasina v Modre; poslal p. D. Minich 250 zl.

cc) poručenstvo kňaza H. T. 50 zl.

dd) základina Ľ. Štúra z Oravy; poslali pp. Ct. Zoch a V. Bruck 102 zl. 40 kr.

ee) zo slovenského bálu vo Viedni; poslal p. D. Lichard 197 zl. 76 kr.

ff) základina zo sbierky pri redakcii „Cyrilla a Methoda“, oddal p. J. Palárik 159 zl. 72 kr.

gg) zákl. J. Hollého; oddal J. Viktorin 100 zl.

hh) zákl. J. Kučeru; oddal J. Francisci 150 zl.

ii) zákl. P. Jozeffyho; oddal p. Št. Daxner 162 zl. 57 kr.

Súčet základín 9.135 zl. 28 kr.

e) Podpory 2.990 zl. 3kr.

Súčet celého podpísaného imania činí spolu 83.901 zl. 95 kr., t. j. osemdesiat tri tisíc, deväť sto a jeden zl. a 95 kr. r. č.

II. Imanie v hotovosti.

Z imania dľa rozloženia pod I. podpísaného složené sú do rúk dočasných pokladníkov pp. J. Viktorina a M. Chrástka nasledujúce sumy:

a) 441 zakladatelia složili 21.301 zl. 28 kr.

b) 431 stáli riadni členovia 4.096 zl. 23 kr.

c) 112 ročných riadnych členov složilo 352 zl. 20 kr.

d) Všetky pod I. d), bb), cc), dd), ee), ff), hh) a ii) pomenované základiny 1.122 zl. 45 kr.

e) podpory všetky podpísané a složené 2.990 zl. 3 kr.

Súčet všetkých hotových složených peňazí vynáša 29.862 zl. 19 kr., t. j. dvadsať deväť tisíc osem sto šesťdesiat a dva zl. a 19 kr. r. č.

III. Imanie podpísané alebo ešte nesložené:

a) u 316 zakladateľov, nesloživších ešte svoju celú základinu, zostáva podĺžnosti 28.566 zl. 76 kr.

b) u 403 podobných stálych riadnych členov podĺžnosť 17.460 zl. 17 kr.

c) základina Petianovská, ktorá je dosiaľ pod opaterou exekútora Petianovského porukomia, p. A. Bodického 8.012 zl. 83 kr.

Súčet 54.039 zl. 76 kr., t. j. päťdesiat štyri tisíc tridsaťdeväť zl. 76 kr. r. č.

V hotovosti složených 29.862 zl. 19 kr.

a podpísaných, ale ešte nesložených 54.039 zl. 76 kr.

Činí spolu 83.901 zl. 95 kr. pod I. vyloženú úplnú podpísanú sumu.

IV. Nádejné úroky,

ktoré zakladatelia, poťažne riadni členovia, nesloživší naraz celú svoju základinu, kroz ročité za 10 rokov nasleduvať majúce splácanie po 12, poťažne po 6 zl. r. č. vyše podpísaných 100, poťažne 50 zl. r. č. složiť majú, vynášajú

a) pri 316 zakladateľoch 6.320 zl. — kr. r. č.

b) pri 403 stálych riadnych členoch 4.030 zl. — kr. r. č.

spolu 10.350 zl. — kr. r. č.

Podľa týchto štyroch na skutočných dátkach spoliehajúcich rozlôh vynáša celé složené a nádejné imanie Matice Slovenskej nateraz:

a) po 441 zakladateľoch 56.188 zl. 4 kr.

b) po 431 stálych riad. členov 25.586 zl. 40 kr.

c) po 112 ročných riad. člen. 352 zl. 20 kr.

d) z Petianovskej základiny 8.012 zl. 83 kr.

e) z ostatných, pod I. vypočtovaných základín 1.122 zl. 45 kr.

f) zo všetkých podpôr 2.990 zl. 9 kr.

Všetko spolu 94.251 zl. 95 kr., t. j. deväťdesiat štyri tisíc dve sto päťdesiat jeden zl. a 95 kr. rak. č.

Takto nám Pán Boh a rodoľubstvo vlastné pomáhaly dosiaľ! Tak nech nám pomáhajú i naďalej!

Mimo tu vypočtovaných peňažitých príspevkov a obetí dostala Matica naša už aj posiaľ daktoré vzácne dary, medzi ktorými jako najdrahocennejší na prvom mieste pripomínam skvostné, asi 500 rubľov v striebre hodné vydanie, ktoré Matica naša dostala z tých výtiskov, ktoré Jeho Veličenstvo cár Alexander II. pri príležitosti tisícročnej slávnosti založenia državy ruskej literárnym spolkom v Rakúsku darovať ráčil. Potom je viacej zlatých, strieborných a medených peňazí, určených pre sbierku peňazí a iné rozličné sbierky, o ktorých dočasní pp. pokladníci zmieňujú sa vo svojich zprávach.

Naposledy pozostáva mi ešte vydať vývod z imania matičného dočasnému výboru svereného, a tu prosím o tým väčšiu pozornosť sl. valného shromaždenia, čím nesvedomitejšie a bezočatejšie upodozrievania rozchyrovali naši zlomyseľní nepriatelia o mužoch, ktorí dosaváď opatrovali toto imanie.

Už hore vyšej mal som šťastie pripomenúť, že skutočne složené imanie Slovenskej Matice opatroval p. Jozef Viktorin v Budíne a p. Michal Chrástek v B. Bystrici, skladajúc všetky prijaté hotové peniaze do úrokovne, tamten v budínskej, tento b.-bystrickej.

Všetky do rúk menovaných dvoch pánov dočasných pokladníkov či bezprostredne, či kroz mňa došlé peniaze a príspevky oznamovaly sa v Pesťbudínských Vedomostiach, a tieto oznamy považovať sa môžu za poistenie príjmu naproti darcom. Preto mi aj prichodí vývod vydať, poťažne počty složiť zo všetkých tých súm, ktoré boly vytlačené vo všetkých 45. „Soznamoch“ v Pešťbud. Vedomostiach.

V týchto teda 45. „Soznamoch“ vykázané sú nasledujúce súčty:

a) v VIII. všeobecnom prehľade číslo 59. Pešťbud. Vedom. 1863 36.506 zl. 79 kr.

b) v 45. „Sozname“ č. 60. Pešťbud. Vedom. 1863 1.368 zl. 23 kr.

spolu 37.875 zl. 2 kr. t. j. tridsať sedem tisíc, osem sto sedemdesiat päť zl. a 2 kr. r. č.

V tomto súčte sú zahrnuté:

a) Petianovská základina, ktorú exekútor Petianovského porukomia, dv. p. Andrej Bodický, ev. farár na Sennom, dosaváď opatruje, bez toho, že by kontrakty a iné, na túto základinu vzťahujúce sa písemnosti bol oddal dočasnému výboru Matice, a o ktorej základine tenže menovaný pán podal zprávu, ktorý pod 13. sl. valnému shromaždeniu predkladám, poťažne oddávam. Súčet 8.012 zl. 83 kr.

b) summy, kroz v. p. Josefa Viktorina v Budíne opatrované, o ktorých tenže podáva pod 14. pripojenú zprávu a ktoré summy vynášajú:

aa) v hotových peniazoch 18.837 zl. 87 kr.

bb) v štátnych úpisoch 2.339 zl. 36 kr.

spolu 21.177 zl. 23 kr.

Z týchto peňazí vydalo sa dľa soznamu výdavkov pod č. 14.510 zl. 78 kr., a tak zostáva 20.666 zl. 45 kr. r. č.

Ktoré prítomne oddávam slávnemu valnému shromaždeniu, a síce, poneváč nedržali sme za radné vyzdvihnutím peňazí z úrokovne oškodovať Maticu o úroky na jeden mesiac, alebo viac:

a) knižtičku úrokovne budínskej pod čís. 32.631 na 8.000 zl. — kr.,

knižtičku tejže úrokovne pod čís. 33.477 na 10.327 zl. 9kr.,

19 kusov v „Soznamoch“ označených štátnych upisov v cene 2.339 zl. 36 kr.

spolu 20.666 zl. 45 kr., t. j. dvadsať tisíc šesť sto šesťdesiat šesť zl. a 45 kr. r. č.

Spolu s peniazmi týmito oddávam aj pokladničnú zápisnicu p. J. Viktorina so všetkými prílohami, pod 16.

c) v súčte hore uvedenom zahrnuté sú sumy, ktoré d. p. Michal Chrástek v B. Bystrici prijal a opatroval a v ktorých predkladám a oddávam jeho zprávu pod 16. Zo zprávy tejto vidno, že rečený p. dočasný pokladník prijal

aa) v hotových peniazoch 7.941 zl. 96 kr.

bb) v štátnych úpisoch 694 zl. — kr.

spolu 8.590 zl. 96 kr.

Ktoré prítomne podobne oddávam, a síce:

a) knižtičky z úrokovne b.-bystrickej

č. 1. na 1.556 zl. 84 kr.

č. 2. na 1.564 zl. 60 kr.

č. 3. na 1.820 zl. 52 kr.

č. 4. na 22.000 zl. — kr.

č. 5. na 500 zl. — kr.

dva súkromné úpisy p. E. Krčméryho v B. Bystrici na: 500 zl. — kr.

13. kusov štátnych úpisov a jeden budinskej loterie 649 zl. — kr.

Spolu 8.590 zl. 96 kr., t. j. osem tisic päťsto deväťdesiat zl. a 96 kr. r. č.

Naposledy

d) zahrnuté sú v uvedenej sume príjmov peniaze, ktoré došly a uverejnené boly po zakončení počtov p. Joz. Viktorina, spolu 94 zl. — kr., ktoré podobne oddávam in natura.

A tak teda suma všetkých kroz dočasných pp. pokladníkov opatrovaných a mnou teraz oddaných peňazí Matice Slovenskej činí 37.875 zl. 2 kr. t. j. tridsať sedem tisíc osem sto sedemdesiat päť zl. a 2 kr. r. č.

Konečne oddávam jednu väčšiu a jednu menšiu pečať Matice Slovenskej pod 17.

Týmto dokončil dočasný výbor Matice Slovenskej a spolu dokončil som aj ja ako predseda svoju úlohu a povinnosť. Jako? to posúdiť prináleží slavn. valnému shromaždeniu. Končím teda aj túto moju zprávu s tým srdečným želaním: daj Bože Jeho Veličenstvu našemu najmilostivejšiemu cisárovi a apošt. kráľovi Francovi Jozefovi I. za udelenú milosť národu slovenskému kroz dovolenie Slovenskej Matice a potvrdenie jej stanov dlhého šťastného panovania a časného i večného požehnania; daj Bože drahému našemu slovenskému národu, ktorý po tisícročnom vylúčení zpod ochrany zákona dnes slávi sviatok radosti nad tým, že mu milostivé nebo doprialo prvý krok urobiť na to pole, na ktorom mu svietiť začína slnce práva a zákonnosti, — daj Bože, reku, drahému našemu slov. národu opatrnej múdrosti, nadšenej vytrvalosti, blahodajnej duchovnej i hmotnej obetovavosti, aby stal sa hodným a dostal silu čestne zaujať svoje miesto i medzi ostatnými spolukrajinskými národami, i medzi svojimi sbratrenymi kmenami slovanskými. Daj, ach daj, milý Bože, tomuto v bôľoch ťažko zrodenému novorodzeniatku, okolo ktorého kolísky, zapomínajúc bôle pôrodu, v radostnom nadšení tu shromaždení stojíme; daj, ach daj našej Slovenskej Matici svojeho hojného požehnania, aby riastla, zmáhala sa a účinkovala ku opravdivej spáse a sláve drahého našeho slovenského národa a Slovanstva.

V T. Sv. Martine, dňa 3. augusta 1863.

Ján Francisci v. r.

Prezrel Fraňo Filo v. r., účtovník.

V prítomných účtoch obsažených 20.666 zl. 45 kr., jako i 8.590 zl. 96 kr. a 94 zl. — kr. Som skutočne prijal 4. augusta 1863

Tomáš Červeň v. r., pokladník.