Zlatý fond > Diela > Dejiny Matice Slovenskej. (1863 — 1875)


E-mail (povinné):

Július Botto:
Dejiny Matice Slovenskej. (1863 — 1875)

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Viera Studeničová, Katarína Bendíková, Michal Belička, Petra Pohrebovičová, Silvia Harcsová, Roman Sány, Eva Laminger, Janka Danihlíková, Dorota Feketeová, Nina Dvorská.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 132 čitateľov


 

Príloha č. 17: Paulínyho zdravica na Jungmannovskej slávnosti v Prahe

„Ctené panstvá! Po odznení sladkých zvukov tejto, pod Slovenskými Tatrami zrodenej piesne, asnaď najprirodzenejšie bude, keď ja ujemem sa slova, čo podpredseda, čo zastupiteľ Matice Slovenskej, donášajúci Vám srdečné pozdravy od bratov, jichžto kolíska bola kolískou i slávneho Kollára a veľkého Šafárika. Drahí bratia, Váš povšechne milovaný nestor (Palacký) vo svojej tuná prednesenej reči povedal, že vyslovuje nám, z rôznych vidiekov cudziny do Prahy ku Jungmannovej slávnosti došlým hosťom, vďaku Českého národa; na toto jeho vyslovenie vďaky som ja tak smelý úctive poznamenať, že my za tento náš skutok, t. j. za náš príchod do Prahy ku dnešnej slavnosti voskrz nezasluhujeme zvláštnej vďaky, lebo my vykonali tým jednak len svoju prísnu povinnosť, ako Vaši bratia. A my osviežení boli u Vás na duchu a mysli, a veru takejto sviežosti súrne potrebný je národ krivdený, odstrkovaný, lebo pri svojich ťažkých námahách potrebuje zmužilého ducha, statnosti a vytrvalosti, ktorýchžto cností vznešený príklad spatrujeme pri Vás. Ano, bratia, je to našou vzájomnou povinnosťou, tešiť sa našim úspechom vospolok; a my veríme, že keď i na Slovensku rozjarí sa raz duch národnej vzdelanosti, a keď i my tam sláviť budeme slávnosť tejto Vašej podobnú, hovorím, veríme, že i Vy ochotne dostavíte sa medzi nás, a buďte ujistení, že vtedy aj my uvítame vás s tou bratskou úprimnosťou, s ktorou uvítali ste Vy nás pri tejto slávnostnej príležitosti. Lebo beda by bolo bratom Slavianom, kebi oni vzájomne nenaštevovali sa pri radostných slávnostiach; ale sto ráz beda by jim bolo, keby nepamätovali jedni na druhých a biede a neresti, keby nemali bratského súcitu pre tých, ktorí navštevaní sú národnim nešťastím. Nezapomínajme, bratia moji, obzvlášte v blahých okamihoch, na neblahých svojich bratov, medzi ktorých, bohužiaľ, pripočítať nutno i náš milý, duševne i hmotne za inými príliš zaostalý ľud Slovenský, Vam pobratimný, Vám Čechom dľa krve a reči najbližší. No sú, ktorí tvrdia, že prestali sme byť Vám najbližšími, lebo vraj odtrhli sme sa od Vás; — avšak čo nás delí? — pár litter; nuže netrhujme o ne, v pokoji nechajme litery rôzne, a duch nech nás obživuje jeden. Áno, bratia Česi, často počúvame tie hlasy, že my na škodu oboch nás odtrhli sa od Vás; a tieto, iste len z puhého nedorozumenia povstávajúce trpké výčitky, bratia moji, sú jedny z tých najbolestnejších úderov, ktoré dostávajú sa nám údelom od neprajného osudu, lebo verte, že čo naši oslávenci pred štvrťstoletím učinili, to urobili len z puhej nutnosti: — no ja som toho pevného presvedčenia, že keď sa s bratským srdcom a rozumom prizreme tej veci: nemožné je ďalšie nedorozumenie medzi nami. My uprimne želáme si literárnu svornosť a shodu s Vami, o tom Vás ujisťujem čo podpredseda a zastupiteľ nášho vedecko-literárneho ústavu; lebo príčinou nášho odlúčenia nebolo hľadanie neshody, nie baženie po nesvároch, lež príčinou jeho boly — abych sa tak vyslovil — literárno-ekonomické ohľady. My to dobre vieme, že náš ľud veľmi zaostal za Vaším ľudom, a povzniesť ho ku vyššej vzdelanosti, aby ako tak stačil časom za Vami kráčať na poli osvety, bolo možné len jeho vlastním materským jazykom, jeho všetkým rovnako srozumiteľnou Slovenskou rečou; preto, hľa, naša Slovenská literatúra zaoberá sa zväčša len — dovoľte mi plebejný výraz — pečovaním o kuchynské potreby duševne hladnej rodiny, ku ktorým patria menovite mravno-poučné, poučno-zábavné, hospodárske a na našu minulosť sa vzťahujúce spisy; — v potrebách vyššieho umstva a vedy ale odkázaní sme na Vás, a verte, že ktorý Slovák Vašu Prahu navštívi, ktorý nazrie tuná do Vašich vedeckých a umeleckých ústavov, ktorý bol svedkom Vašej velikej slavnosti: ten istotne uzná, že na poli vedy a umenia je budúcnosť naša odkázaná na spoluidenie menovite s Vami; áno tu a nikde inde kyne nám na tomže poli skvelá budúcnosť. Tak to myslím ja a tak myslia to moji početní bratia na Slovensku. A po takomto osvedčení sa z našej strany, verím, že konečne vymiznú tie čierne tône neblahého nedorozumenia medzi nami; veď krv nie je voda, a my, bratia! sme jedna krv a jedna kosť; nuže milujme sa! — Ja pripíjam na vzájomné bratské dorozumenie sa bratov Čechov a Slovákov, jichžto otcov prach a popol spoločne spočíva na nejednom bojišti; — ja pripíjam na zdar našej úplnej shode, aby — ako sme jedno boli v minulosti, práve tak jedno sme boli aj v budúcnosti, svorní a shodní, ako jedno telo a jeden duch. Živili bratia Česi!“





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.