ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Vysťahovalci, ktorých tisíce a tisíce prichádzajú každým rokom do Ameriky z rozličných európskych krajín, delia sa čo do spôsobu, akým začínajú život v novej vlasti, na dve vrstvy. Tí, čo sú samotní, hľadajú si obyčajne službu v mestách ako nádenníci, remeselníci, fabrickí robotníci alebo služobníci pri dome. Tí, ktorí sa vysťahovali s celou rodinou, zakladajú si obyčajne vlastné hospodárstva, takzvané farmy. Pozemky pre farmy sú v Amerike veľmi lacné, a čím sú hlbšie vo vnútrozemí Severných štátov, tým sú lacnejšie. Keď sa v niektorom kraji usadí blízo seba viac farmárov, vznikne tam osada a z nej potom dedina.

Vlani pred Vianocami navštívil som so švagrom našu farmársku rodinu bývajúcu v Indiane, asi 46 míľ od Chicaga; tam som videl, ako hospodária začiatoční farmári.

Neobrábané pozemky vo vnútri Ameriky sú porastené zväčša pralesmi. Prvou prácou budúcich farmárov je teda na svojich pozemkoch vyrúbať horu a vypáliť ju a tak potom pozemok pripraviť na role a lúky. I naša rodina musela takto vyrúbať dubový prales, aby získala pozemky. Pôda týchto pozemkov je čierna ako žúžoľ a veľmi úrodná; bohato odmeňuje všetky farmárske práce. Najlepšie sa tu darí pšenica; pre raž a jačmeň je táto zemina primastná. I kukurica, ktorá sa z Ameriky rozšírila do všetkých čiastok sveta, dáva tu bohaté úrody. Aj všetky okopaniny a záhradné rastliny sa tu výborne daria. Mnohí farmári pestujú i dohán, ktorý sa môže v listoch voľne predávať; len keď je v balíkoch, podlieha dani.

Hlavným zamestnaním začínajúcich farmárov je chovanie dobytka a hydiny. Rožný statok je celý rok pod holým nebom na lúkach na voľnom priestore, kde sa do chuti popása na výbornej paši. Každý kus dobytka má veľký zvonec na krku, aby ho, ak sa v hore zatúla, mohli ľahšie nájsť. Zima tu nebýva taká, aby statok nemohol zostať vonku. Keď aj pripadne trochu snehu, kravy i iný statok odhrabe si sám sneh a suchá tráva mu vraj chutí lepšie ako u nás dorobené seno. Hydina a ošípané držia sa pri dome. Kŕmia ich kukuricou buď pre vlastnú spotrebu, alebo na predaj. Noví osadníci kupujú si od starých farmárov dobytok na plemeno. Z predaja dobytka majú farmári najväčšie dôchodky.

Farmárske domy sú napospol drevené, podobné našim dedinským dreveniciam. Poskladané sú z nekresaného dubového dreva a poprikrývané doštičkami; chlievy a iné hospodárska staviská sú pokryté dlhou suchou trávou. Vnútorné vybavenie týchto domov je tiež jednoduché, nič zbytočného v nich niet; ale čo je potrebné pre domáce práce, to je na svojom mieste. Keď som toto všetko videl na vlastné oči, zdalo sa mi, akoby títo obyvatelia len včera boli sem došli. A predsa títo osamelí farmári si napospol dobre žijú a majú už zhospodárený pekný majetok. Pravda, kto má rád spoločenský život, ťažko mu je tu privykať na samotu, kde je človek odkázaný len na vlastnú rodinu a na najbližších susedov. Susedských sporov, pravda, nieto, lebo niet na ne príčiny. V chorobe však niet ani reči o lekárskej pomoci, o ktorú i náš slovenský ľud veľmi málo dbá. Rodina lieči chorého, ako vie, domácimi prostriedkami. Farmári, ktorí sa usadili hlbšie vo vnútrozemí, prichádzajú do styku s polodivými Indiánmi, prvotnými obyvateľmi severoamerických krajov. Títo Indiáni uznávajú prednosti bieleho človeka a k osadníkom sa obyčajne správajú pokojne. Keď ich však niečo rozdráždi, napádajú vinných i nevinných; pustošia ich majetky a i samo obyvateľstvo ukrutne usmrcujú, kým vojsko neurobí zas poriadok.^[2]

Takýto farmársky život vedie i môj ujček a tetka. Keď som bol u nich, boli sme aj na poľovačke v susedných pralesoch. Zajacov je tam dosť, i srny sa hojne ukazujú. A veveríc sme tam videli celé kŕdle. Inej zveriny sme nevideli. Nápadné mi boli v týchto lesoch dubiská; mali v priemere 3 až 4 stopy. Boli košaté, ale pne mali bez výnimky krivo narastené. Tento kraj je málo vrchovatý. Koľké krásne pláne ležia tu úhorom! Niet rúk potrebných na ich obrábanie. Kedysi bol tento kraj celý porastený lesmi, iba ruky farmárov ho zmenili.

A keď už spomínam farmárov, ktorí majú zakladať prvotné hospodárstva na pozemkoch vyrvaných pralesom alebo prériám, nebude od veci ozrejmiť si otázku, odkiaľ títo farmári odlúčení od sveta berú najpotrebnejšie články na zaopatrenie rodinného života, kým ešte nedozrejú prvé úrody? Tu pomáha store. Je to kramársky dom ležiaci medzi roztratenými osadníkmi, ktorý spája tieto polopusté kraje s ostatným ľudnatejším svetom. Store je dosť dobre zaopatrený sklad všakových potravných článkov, korenia, galantérneho tovaru, papiera, atramentu, skla, drobných výrobkov zo železa, knižiek, hotových liekov, ba i zbroja atď. Tu dostane farmár všetko „na bradu“, kým zoberie zo svojho obrobeného poľa úrodu. Po žatve predloží majiteľ obchodu farmárovi účet a ten zaplatí dlh.

Hlavným potravným článkom prvotných farmárov je kukurica, z ktorej sa pripravujú všakové jedlá; z nich je najobľúbenejšia kukuričná krupica a krúpky. Keby i majiteľ store za narobené dlžoby zobral a popredal všetky ostatné poľné plodiny, kukurice sa dotknúť nesmie; prinajhoršom musí z nej farmárovi nechať toľko, aby mal dosť potravy až do budúcej úrody. Je zaujímavé, že zrelej kukurici neuškodí ani najostrejšia zima; farmárske rodiny nechávajú kukuričné šúľky zimovať čiastočne na koreni a vylamujú z nich cez zimu len toľko, koľko práve potrebujú.