ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Ako takmer všetky javy amerického života sú odchodné od obyčají európskych, tak i domáce pomery majú svoje zvláštnosti. Hovoril som o tunajšom ľahkomyseľnom uzavieraní manželstiev; nie teda div, že nechýbajú potom ani smutné následky, zvady, bitky a pod., kým im jedna alebo druhá stránka neurobí koniec. Obzvlášte medzi robotným ľudom sa stáva, že muž príde domov z práce, izbu nájde zamknutú a v nej počuje plakať deti. Tušiac, čo sa stalo, vylomí dvere a vidí, že žena odišla. Prv však, než opustila svojho mužíčka, pekne-rúče pobrala všetko, čo malo nejakú cenu, zanechajúc mu na milú rozpomienku len deti. Kdeže potom hľadať takú ženu? Muž obyčajne na druhý deň uverejní v novinách asi takéto oznámenie: „Včera v neurčitú hodinu opustila moja žena N. N. svoj príbytok. Vyzývam ju, aby sa najneskôr do troch dní ku mne vrátila; inak budem považovať naše manželstvo za rozlúčené.“ To isté môže, pravda, urobiť aj žena, keď ju opustí muž. Toto je jeden spôsob, ako sa rozchádzajú manželstvá. Ak by niekto uzavrel druhé manželstvo prv, než bolo zákonne rozlúčené jeho manželstvo prvé, musí zaplatiť prísne pokuty. Inak je možný rozvod zákonnými cestami, ktorý však veľmi dlho trvá a výdavky na hradenie súdnych trov sú značné.

Ale i manželstvá, ktoré sa zdajú naoko šťastné, predsa ťažko kvári zvláštne postavenie ženy v spoločenskom živote. Nejdem spomínať emancipované ženy, ktoré odhadzujú od seba všetky povinnosti, na plnenie ktorých je žena už od prírody stvorená; takéto stvory zhodia zo seba i obyčajný ženský odev a v nohaviciach a kabáte chcú si vydobyť svoje „prirodzené práva“.

Americké ženy môžu zastupovať rozličné verejné úrady, najmä na poštách, telegrafoch, železniciach atď. Ako som už bol spomenul, ženy môžu byť aj lekárky, lekárničky, advokátky, ba v mnohých náboženských sektách aj kazateľky. A v súkromných obchodoch a fabrikách, v obchodných skladoch a bankových ústavoch je mnoho miest obsadených slobodnými i vydatými ženami. Nuž pomyslime si len, ako to môže vyzerať v takej rodine, kde muž i žena, súc celý deň mimo domova, zveria všetko len na čelaď? Aký tam môže byť život, hlavne pre menšie dietky, keď ich prirodzená pestúnka, matka, nebýva celé dni doma? Ešte horšie to vyzerá, keď je muž doma a žena, ktorá chodí do úradu, musí zveriť svoje domáce povinnosti na slúžku a kuchárku; s nimi teda pán doma hospodári, čo však málokedy prispieva k pokoju a láske medzi manželmi.

Musím poznamenať, že americké ženy sa správajú k svojim mužom doma i vo verejnosti panovačne. Často som čítal v novinách, že tá a tá mistress zbavila svojho manžela, ktorý jej bol v úrade podriadený, pre neschopnosť služby. Akože môže potom tento párik vo svojej domácnosti v pokoji nažívať? Koľkých pekne oblečených mužov s cylindrami na hlave som videl zametať pred domom! A keby ste sa pýtali, prečo to robí, dostali by ste odpoveď, že žiadna poctivá robota je nie hanbou; lež robia to vlastne len pre domáci pokoj. Pri takýchto výjavoch mi prichádza na um naše slovenské porekadlo: Komu česť, tomu česť, pastierovi trúba, v ktorom bude tiež trochu pravdy. A toto až príliš pokorné správanie mužov voči svojim ženám vidieť i všade na verejných miestach, a nik sa nad tým nepozastaví. Tak napríklad po ulici ide elegantne oblečená dáma so svojím mužom, ktorý je tiež pekne oblečený. On nesie na ramene košík, lebo idú do jatky po mäso a do obchodu po iné potravné články. A keď už všetko zohnali, pani kúpi ešte metlu a podá ju mužovi. Ten si po jej boku hrdo vykračuje s plným košíkom a s metlou na pleci. Spočiatku sa mi to zdalo divné a smiešne; často som zastal na ulici a nechal som vedľa seba prejsť takýto párik.

Ale toto všetko sa vraj robí pre domáci pokoj. Tu však i v takých rodinách, kde ten domáci pokoj je, nákup potravných článkov na trhu obstaráva muž. Vyberie sa včasráno s košíkom v ruke a nakúpi, čo treba, do kuchyne a potom sa poberá vážnym krokom domov.

Ešte spomeniem jednu zvláštnosť amerického života, a to lásku k hudbe. V každej, i v tej najchudobnejšej domácnosti nájdu sa aspoň píšťalky, u trochu zámožnejších harmoniky, husle, gitary, flauty atď., na ktorých si členovia rodiny do chuti vyhrávajú. Vo vzdelanejších rodinách nesmie chybovať piano, na ktorom slečinky, nemajúc v kuchyni robotu, vyhrávajú niekedy až do noci. V zámožných rodinách vidieť všade organ rozličnej veľkosti ako nástroj domácej hudby. Niekedy síce zazneje i nábožná pieseň, ale obyčajne slúži tento vážny nástroj na obveselenie, ba často pri ňom aj tancujú.