ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Musím ešte poukázať na jeden ťažký hriech, ktorý sa pácha v obchodníckych kruhoch v Amerike. Nepokojný duch novosvetských obchodníkov, pohrúžený stále v ustavičných špekuláciách, zháňa sa po vytúženom bohatstve s napätím všetkých síl, takže mnohí obchodníci nedbajú ani na najnutnejšie pravidlá opatrnosti. Keď to už potom začína vyzerať krivo, pustia dolu vodou i mravné zákony statočnosti, aby sa len mohli udržať. Nemci tomu hovoria: všetko postaviť na jednu kartu. Ak nevyjde, vo chvíli sa z boháča stáva bedár, alebo v prajnom prípade bedár sa stáva boháčom. Ak teda v tejto divej hre o peniaze padla neprajná karta, to jest keď sa odvážna špekulácia nepodarila, Američan oznámi konkurz a jeho veritelia vyhrávajú z koláča dieru. Obchodník, ktorý upadol do konkurzu, si však nerobí nič zo svojho bankrotu; odíde do druhého mesta a začne svoje špekulácie odznova.

Je pravda, že i najstatočnejší obchodník môže následkom neprajných majetkových pomerov prísť do konkurzu, lenže americký „bankrot“ vyzerá celkom inak. Bábel Starého sveta, Paríž, pre ľahkomyseľný život svojich obyvateľov nemá síce dobrú povesť, ale za svojho tamojšieho pobytu som nevypozoroval toľkú nevšímavosť oproti klamlivým bankrotom, akú vidieť tu v Novom svete. Zlovoľným európskym bankrotárom, i keď znovu zbohatne, statočnejší ľudia opovrhujú, poriadni obchodníci mu všade vyhýbajú a do lepšej spoločnosti nemá prístup. Donútený je hľadať kratochvíle a radovánky tam, kde sa dostanú za peniaze, bez ohľadu na to, aký človek sa ukrýva v nádhernom odeve.

Inak je to v americkom obchodnom svete. Tu sa zriedkakedy stane, žeby proti klamlivému bankrotárovi súdne vrchnosti zakročili; a keď sa to i stane, prisúdená pokuta je taká malicherná, že ju vinník ľahko strasie zo seba. Ľahkomyseľný konkurz si nik nevšíma, lebo sa s ním stretáva každý deň v najrozličnejších podobách. Nie teda div, že sa v Amerike nájdu i takí obchodníci, ktorí prv, než odišli na „odpočinok“, zbankrotovali desaťkrát, dvadsaťkrát, ba i viac ráz.

Týchto nesvedomitých špekulantov nazývajú posmešne „settlermi“. Settler je teda človek, ktorý urobil asi pol tucta bankrotov. Keď toto zdieranie veriteľov zopakoval dvadsaťkrát alebo i tridsaťkrát, dostane settler ešte prívlastok „starý“. Od roku 1873, keď v Novom i Starom svete sa rozšírila hospodárska kríza, trieda starých settlerov roztiahla mohutné korene vo všetkých amerických obchodoch. Boli by treba veľmi prísne zákony, aby vyničili alebo aspoň zmiernili túto prašivinu spoločenského života. V tomto ohľade sa však nedá očakávať nijaká zmena k lepšiemu. Nielenže sa sám starý settler pokladá za poprednejšieho človeka spoločenského života, ale aj iní ho za takého považujú.

Starý settler sa pohybuje v najlepších spoločenských kruhoch celkom nevinne; nosí nádherný odev a vytŕča šperky, ktoré sú dôkazom jeho „pilnosti“ a „obratnosti“ v obchode. Pri dobročinných zbierkach sa postaví na prvé miesto, aby tak vydal svedectvo o svojom „dobrom srdci“. A keď sa vyskytne príležitosť — inak v Amerike veľmi zriedkavá — podporiť krásne umenie, i tu bez rozpakov a ťažkostí vyhodí za hrsť dolárových bankoviek, aby nik z poprednej spoločnosti nezapochyboval, že nevie oceniť výtvory krásneho umenia. Bárs by tieto hnusné pomery čím skôr ustúpili prísnejším zásadám tak vo svete obchodnom, ako i v spoločenskom, lebo či mladí či starí settleri sú špinou amerického sveta.