ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

„Síly sjednocené dělají!“ Tieto veľavýznamné slová zanechal slovanským národom ako poručenstvo náš slávny spevec Kollár, aby nasledujúc ich stať sa mohli tým, čím byť majú. Čelnejší mužovia slovanských národov vedeli a vedia oceniť tie slová, a preto aby pozdvihli ľud z duševného otroctva, začali zakladať spolky, ktoré tam u vás v Európe viac-menej svoj cieľ dosiahli. Nuž ale keď je tá veľká slovanská rodina pod rozličnými národmi, stavajú sa jej do cesty rozličné prekážky jednak už aj preto, že je slovanská, a i preto, že tá vychýrená „liberálnosť“ európskych vlád veľmi podivne vyzerá.

Severná Amerika je domovinou, pravej slobody a požehnanej rovnoprávnosti. Od rokov sa hrnú sem rodiny temer všetkých európskych národov, pravda, zväčša za chlebom, nie menej pre nepriaznivé politické pomery tam doma, a tu si rozkladajú svoje stánky. Ktorí sa už koľko-toľko udomácnili, pomýšľajú na duševný chlieb a zakladajú rozličné spolky.

A ako sa zakladajú spolky v Amerike? Zostavia sa stanovy, zvolá sa valné zhromaždenie a tam sa stanovy prijmú či už zmenené alebo bez zmeny. A potom? Vari sa napíše prosba pred jeho exelenciu pána ministra vnútra o najmilostivejšie potvrdenie? Ba ešteže čo! V Amerike máme len jednu exelenciu, a to je prezident, ale i to len počas úradovania, a novinári tento titul ani nikdy pri jeho mene neupotrebia. Ostatné je všetko — „ja pán, ty pán“ a prezident má veru dosť dôležitejšej práce, ako pre stanovy daktorý spolok do krvi prenasledovať. Tu netreba prosiť o povolenie, ba ani sa len neoznámi, že sa spolok zakladá.

Tu mi, pravda, môže niekto povedať, že takýmto spôsobom sa tu môžu založiť i štátu nebezpečné spolky. Áno, môžu, ale či dosiahnu svoj cieľ, to je iná otázka. Štát, ktorý svojich občanov urovnoprávni, ktorý sa rovnakou mierou stará otcovsky o každého, nemá sa čo obávať vnútorných nepriateľov, pretože ich ani nemá. Prisťahovalec, ktorý bol tam doma od vlastného brata odstrkovaný od dedičného stola ako dáky popolvár, tu v ďalekej cudzine býva prijatý za vlastné dieťa, aby pri stole novej otčiny požíval všetky dobrodenia, ktoré požívajú vlastné deti.

Prisťahovalci rozličných slovanských národov, hlavne Česi, nezostali, čo sa spolkového života týka, za druhými, ale dokázali a dokazujú, že vedia tiež národne žiť, a preto pozakladali si po Amerike rozličné spolky. Chicagskí Česi vynikajú v tomto ohľade chvályhodne, lebo pomerne ku svojmu počtu predstihli ostatné národy.

Máme tu na jednom mieste tri pekné siene: dve telocvičné a jednu pre divadlá. Sú tu už spomínané telocvičné spolky „Lipa“ a „Česko-americký Sokol“, kde sa pestuje i hudba a spev, a dramatické spolky „Tália“ a „Tyl“. Ďalej tu máme „Český čtenářský spolek“ a najnovší spolok „Beseda“, kde je množstvo českých časopisov a kníh. Tu bývajú aj početné národné slávnosti. Že sú Česi v Chicagu vážení, to vysvitá z toho, že mestská verejná knižnica kúpila na ich žiadosť za 500 dolárov samých českých kníh a „Beseda“ kúpila pre seba ešte kníh za ďalších 200 dolárov. Z ďalších spolkov je tu českoslovanský podporujúci spolok „Svornost“, ktorý má za cieľ vzájomne pomáhať svojim členom v čas potreby, ďalej český spevácky podporujúci spolok „Lýra“, „Politický spolek“, „Dělnický podporující spolek“. Z náboženských spolkov je tu rímskokatolícky spolok, spolok sv. Prokopa, sv. Václava, sv. Jána, evanjelický spolok; remeselníci majú spolok krajčírsky, mäsiarsky. A kto chce vidieť českých vojakov, ten nech príde do Chicaga, uvidí ich celé dve stotiny v českej rovnošate; všetci sú úplne vyzbrojení. Keď je dajaká česká slávnosť, vyjdú s českou a americkou zástavou a štátni úradníci sa z toho len tešia, lebo títo českí vojaci sú horliví vlastenci, ktorí sa dobrovoľne pridali ku krajinskej domobrane štátu Illinois. Konečne teraz sa zakladá „Veřejná česká čitárna“, v ktorej sú spojené tri spolky. Takúto čitáreň nemá tu ešte žiaden národ.

A práve preto, že Slovania sa tu cítia dobre, dávajú pri každej príležitosti výraz svojho úprimného vlastenectva. Slávenie storočnej pamiatky nezávislosti Spojených štátov dňa 4. júla 1876 bolo aj naším sviatkom, lebo túto pamiatku oslávili spomenuté spolky hromadne s najväčšou parádou, hudbou a spevom. Večer boli divadelné predstavenia, po nich tanečné zábavy atď.

K Amerike obraciame tým priateľskejšie srdce teraz preto, že vyslovila svoje vrelé sympatie k Slovanstvu v otázke východnej, a veru niet tu vari ani jedného Američana, ktorý by neblahoželal slovanskej zbrani.

A čože naša vláda, keď vidí, že sa národnosti takto hýbu, že chodia po meste pod svojou národnou zástavou, v rovnošate so zbrojom, s hudbou a spevom? Či azda pošle drabantov, aby to prekazili, aby do nich skálím a blatom hádzali? A či rozkáže najatým paholkom, aby v časopisoch pripravili statočných občanov o česť a dobré meno? Nie, ona nás berie pod svoju ochranu a s potešením berie na známosť, keď občania dávajú najavo výraz svojej spokojnosti.

Podľa Kollárovho poručenstva poprední mužovia slovenského národa založili tam u vás Maticu slovenskú, aby sa tak rozširovala mravná vzdelanosť v národe. A čo sa stalo? Spolok kráľom potvrdený vláda zrušila a majetok zhabala. A to sa stalo v ústavnom, právnom a liberálnom štáte. Je to neslýchané a váš bolestný výkrik našiel ozvenu nielen v Európe, ale aj tu v Amerike, kde sa to jednomyseľne zatratilo. Pred niekoľkými rokmi vám povedali, že „na politickom poli nič, na kultúrnom poli všetko“, čo sa malo tak rozumieť, že „na politickom poli nedáme vám nič, na kultúrnom vám poberieme všetko“. A tak sa aj stalo. Nuž ale jazyka dar vám nevyrvú; preto stojte stále pevne ako tie nebotyčné Tatry, ktoré ani údery hromov neboli schopné rozváľať!