Dielo digitalizoval(i) Viera Studeničová, Alžbeta Malovcová, Daniel Winter, Simona Veselková, Martina Kališová, Erik Bartoš, Ján Janovic. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (html, rtf)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 137 | čitateľov |
Pri veľkej úrodnosti zeme, pri znamenitých, všeobecne rozšírených hospodárskych strojoch a pri usilovnej práci farmárov pestovanie rozličných druhov obilia sa z roka na rok rozmnožuje naozaj podivuhodným spôsobom. Najmä úroda pšenice sa tak zväčšila, že povstáva otázka, kam sa podeje ten ohromný prebytok, ktorý sa nemôže upotrebiť v samotných Severných štátoch. Na objasnenia podám niektoré čísla z úradných zpráv. Roku 1871 urodilo sa v Severných štátoch amerických 230 722 000 bušlov pšenice. O štyri roky neskoršie, teda roku 1875, vystúpila jej úroda na 292 136 000 bušlov. Lanského roku sa úradne napočítalo už 480 849 728 bušlov novej pšenice. Z toho vidieť, že za posledných desať rokov sa ročná úroda zrna zdvojnásobila a ešte stále môže rásť.
Týmto veľkým množením úrody obilia rastie národný majetok Spojených štátov každoročne o miliardu dolárov. Obilie sa vyváža zväčša do Anglicka, čiastočne do Francúzska, Švajčiarska a západného Nemecka.
Pri tejto obrovskej úrode rozvili sa v Severných štátoch i rôzne dopravné prostriedky po suchu i po vode, o akých v Starom svete nieto ani chýru. Železničná sieť amerických štátov bola koncom minulého roku dlhá 90 000 anglických míľ, čo je omnoho viac, ako má celá Európa. Železnice sú tak usporiadané, že popri všetkej velikánskej osobnej premávke môžu nákladné vlaky bez prekážky premávať vo dne v noci. Tak napríklad železnica z Buffala do New Yorku má v celej svojej dĺžke tri páry koľají, takže súčasne tu môžu ísť tri vlaky jeden popri druhom.
Tento velikánsky obchod s obilím má svoje hlavné stredisko v Chicagu. Každodenne prichádzajú sem zo všetkých západných štátov po rozličných železniciach milióny bušlov obilia, kde sa zrno nakladá na lode Michiganského jazera, ktoré ho potom zavezú do Buffala. Odtiaľ sa zase dopravuje po rozličných železniciach do New Yorku, Baltimore a do iných miest ležiacich pri Atlantickom oceáne, aby odtiaľ nastúpilo zase cestu do Európy.
Nakladanie obilia na lode urýchľujú elevátory. Sú to z tehál postavené 6-poschodové až 9-poschodové budovy stojace na samom brehu jazera, takže prázdne lode môžu pristáť pri samom elevátore. Z druhej strany od pevniny vedú k týmto budovám koľajnice, takže vlaky naplnené obilím idú až do vnútra elevátorov, kde výkonné stroje dvíhajú obilie nahor do najvyššieho poschodia a odtiaľ sa potom spúšťa ohromnými drevenými žľabmi do lodí. Taký poriadok a rýchlosť, akým sa deje prekladanie obilia z vagónov na lode, európsky človek si nevie ani predstaviť, kým to na vlastné oči neuvidí. Za jednu hodinu sa v jednom elevátore preloží zo železnice na loď 8000 bušlov, teda za jediný deň 80 000 bušlov!
Takýchto velikánskych elevátorov je v našom meste pri Michiganskom jazere v jednom rade vyše dvadsať; môže sa v nich uskladniť 17 miliónov bušlov obilia. Keď ustane zimná plavba po jazere, obilie pripravené už na odvoz na východ zostáva v elevátoroch, takže tie sú po celú zimu plné; na jar, keď sa začne plavba, zase sa vyprázdňujú. Z tohto všetkého vysvitá, že Chicago je najväčšie obilné trhovisko na svete. Na druhom mieste je Milwaukee, ležiace tiež pri Michiganskom jazere, ktorého elevátory môžu uschovať päťmiliónov bušlov obilia.
— slovenský remeselník, autor cestopisnej prózy Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam