ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Bolo to začiatkom júla, keď nášho bossa napadlo využiť ťažké pomery na to, aby nás vykoristil, tak ako to robievajú tisíce iných. Hádam si myslel, že keď sa tento experiment dobre skončí, zhrnie bez všetkej práce a starosti tisíce dolárov. Už som hovoril o tom, aké mám postavenie vo fabrike, že sa boss so mnou so všeličím radí, keď treba vymyslieť nejaký nový kus nábytku, ktorý by priniesol do jeho kasy nové doláre. Nuž, figliar boss, mal si aj teraz vyžiadať moju radu; lenže tá by sotva bola bývala podľa jeho vôle a chuti. Dosť na tom, že nám náš boss z čista jasna nechcel vydať naše horko-ťažko zarobené mzdy. Chodili sme k nemu jednotlive, žiadajúc splnenie našich právnych požiadaviek, ale to všetko bolo, akoby sme hrach na stenu hádzali.

Čo len robiť? Touto otázkou sa zapodievali viacerí robotníci našej fabriky. Konečný výsledok všestranných porád bol ten, že i my spravíme voči bossovi experiment, a to štrajk, po našom nedelkovanie. Štrajk je anglického pôvodu a záleží v tom, že robotníci daktorého závodu alebo remeselníci jedného odboru, hoci pracujú i na rozličných miestach, prestanú odrazu robiť, aby si od majiteľov závodu, alebo vôbec od podnikateľov, ktorí dávajú prácu, vynútili nejaké výhody. Je však zrejmé, že následkom štrajku mnohí, zvlášť chudobnejší robotníci upadajú do ťažkej núdze, ktorej sa však odpomáha z pokladníc, ktoré si robotníci na tento cieľ založili. Teraz je štrajk medzi americkými robotníkmi všade rozšírený a prísne vedený, aby ho aj chudobnejší mohli vydržať. Vidiac teda tvrdohlavosť nášho správcu, prestali sme i my, vyše 200 chlapov, robiť. Boss akoby nič, držal sa pokojne. Na tretí deň vyšiel vo väčších novinách článok, v ktorom dostal náš boss poriadny „výprask“; hoci v článku bolo uvedené jeho plné meno, výsledok nebol žiadny. O tri dni sa opakovalo to isté v iných novinách len oveľa ostrejším spôsobom. Boss i to striasol zo seba a — neplatil. Po ďalších troch dňoch uverejnili veľmi rozšírené noviny „duplovanú dávku“ našich spravodlivých požiadaviek a ostrých výčitiek. Ale ani to nepohlo nášho špekulanta. Nuž keď teda nie a nie, tak sa urobil proti nemu útok v ďalších novinách, a to tak po americky, že by to už aj pastiera svíň bolo muselo pohnúť. A toto štvrté „vymydlenie“ skutočne pohlo i nášho bossa.

Dal nás všetkých zavolať do fabriky. Keď sme boli všetci pokope, začal najprv húsť svoje; ako sme ho vraj mohli tak „bez príčiny“ v toľkých novinách zneuctiť? Pritom bol taký rozhorčený, že by ho nik nebol ani na senný voz zobral, a stále len opakoval, že by rád vedel, kto ho z nás tak ohavne opísal. Dopytovať sa na to u redaktorov časopisov bolo bezvýsledné, lebo tí berú značné platy, a to nielen za uverejnenie článku, ale i za mlčanie. Dosť na tom, boss vyplatil všetkých robotníkov do poslednej babky. Niektorých však na mieste prepustil zo služby, hlavne tých, o ktorých si myslel, že boli pôvodcami oných článkov, ktoré predsa len obmäkčili tvrdú kôru bossovho srdca. Tí si našli hneď inú prácu. Odvtedy sme dostávali svoje platy pravidelne.