ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Stojím pred domom, na ktorom visí velikánska tabuľa a na nej siahodlhými pozlátenými literami meno s latinským a anglickým prídavkom: Doctor Medicinae, Surgeon and Dentist — doktor medicíny, chirurg a zubný lekár. Podľa veľkosti a zmyslu nápisu mohol by si človek myslieť, že to bude človek, ktorý po zvyčajných „dvanástich triedach“ študoval ďalších dvanásť rokov, aby sa naučil tomu, čo hlása jeho firma. Ale horkýže je to tak! V Starom svete sa lekári špecializujú; sú osobitní lekári pre choroby detské, iní pre choroby ženské, druhí zase pre neduhy očí, uší, zubov atď. Lež americkí doktori sú iní chlapíci! Tí sa tu rozumejú do všetkého, hoci sa neučili ničomu; a za lekársky diplom tiež mnoho neplatili, lebo nikde žiadnu lekársku skúšku neskladali, tak ani zákonité svedectvo o nej mať nemôžu. Ale tu nikoho ani nenapadne starať sa o to, akým právom používa kto čestný názov doktor. Každý si môže vyvoliť z množstva prepočetných „doktorov“, ktorého práve chce a ku ktorému má najväčšiu dôveru, nech už jeho lieky majú akýkoľvek účinok.

Nuž pýtate sa, ako sa títo ľudia dostali k svojmu postaveniu, keď nie sú študovaní lekári? Stalo sa to zvláštnymi cestami a pomocou najväčšej bezočivosti. Väčšina týchto módnych „doktorov“ došla z Európy a zo spomínaných dvanástich tried vychodili dve alebo tri; a možno aj žili v niektorom meste, v ktorom je známa univerzita, napr. v Heidelbergu, v Göttingene, v Halle. Takýto šuhaj, keď príde do Ameriky a nevie, čo si počať, stane sa nič po nič lekárom. O diplom má malú starosť. Za niekoľko dolárov ho dostane v takej kráse, až milo naň pozrieť. V Amerike sú totiž niektoré tlačiarne bez hanby a svedomia, ktoré za miernu cenu vytlačia hocijaké diplomy. Objednávateľ udá iba miesto v Európe, v ktorom údajne skončil vysokú školu; tlačiarovi je všetko jedno, či tam stojí Berlín, Paríž, alebo Heidelberg. Diplom sa úhľadne vyhotoví, objednávateľ zaplatí dojednanú cenu a novopečený „Doctor Mуdicinae, Surgeon and Dentist“ vstúpi do verejnej služby.

Ako však vyzerá potom liečenie tých, čo padnú týmto nesvedomitým ľuďom do rúk? Liečenie začínajú obyčajne pilulkami, ktoré „pán doktor“ doma sám pripravil z chlebovej kôrky, ktorú rozotrel na prášok a trocha osladil. Tento „liek“ nosí „pán doktor“ pre prípad potreby všade so sebou a nechá ho nemocnému. Doma potom odpíše z receptára liek, ktorý sa mu pozdáva najpríhodnejší. A pretože i slepá kura nájde niekdy zrno, stane sa teda, že i náš „doktor“ natrafí niekedy na taký liek, čo premôže chorobu. Koľkí však zomierajú na zlé recepty, o tom nik nehovorí. No a keď už „doktorovanie“ trvá viac rokov, tak si už dotyčný „lekár“ nadobudne istú obratnosť, ktorá dostatočne zakrýva jeho nevedomosť.

Títo „doktori“ nie sú ešte z tých najhorších. Ale nájdu sa medzi nimi i takí, ktorým sa nechcelo vo fabrike robiť s kladivom alebo stáť celú noc pri horúcej peci, nuž opustili remeslo a stali sa zo stolárskych, pekárskych alebo kováčskych tovarišov „doktormi“ takým istým spôsobom, ako som už spomenul. Tí mávajú zriedkakedy stále obydlie; túlajú sa po krajine, vykonávajúc svoje umenie na ulici najkrikľavejším spôsobom. Takíto kočujúci „doktor“ postaví si na ulici dediny alebo menšieho mestečka malú búdku, obliečie si nápadné šaty, na hlavu si položí trojhranný klobúk a s náramným krikom opisuje výborné vlastnosti svojich hotových liekov, ktorým neodolá žiadna choroba. Títo lekári bývajú zároveň i dentistami a trhajú zuby verejne na ulici tak, ako vedia. Pravda, veľmi často vytrhnú miesto chorého zuba zdravý alebo padne jeho babravej ruke za obeť i kus čeľuste.

Aby sa „lekár“ stal známym, používa všelijaké prostriedky. Jedným z nich sú kalendáre, ktoré dostane človek ako dar v každej lekárni, v ktorej si kúpi hocijakú maličkosť. Práve mám poruke jeden takýto americký kalendár. Volá sa Hostetterov obrázkový kalendár Spojených štátov na rok 1877 pre kupcov, remeselníkov, baníkov, farmárov, záhradníkov a pre všeobecnú domácu potrebu. Jeho účelom je rozchýriť Hostetterovo meno a jeho žalúdočnú horčinu, ktorá má byť vraj liekom na všetky neduhy a ľudské choroby. Hlavný obsah kalendára pozostáva z opisov najrozličnejších chorôb, ktoré všetky lieči len Hostetterova žalúdočná horčina.

A takýchto Hostetterov je v Amerike na tisíce. Jeden predáva samé pilulky, iný má neoceniteľné prášky zhotovené podľa tajomstva staroegyptských lekárov, ktoré sa našlo v pyramídach, iný zas predáva univerzálnu mastičku, od ktorej narastú na plešivej hlave znova krásne vlasy; keby sa touto mastičkou natierali aj kravské rohy, ešte i tie by zarástli srsťou. Títo „lekári“ sú hádam zo všetkých najbohatší, i keď vyhadzujú mnoho peňazí na reklamu pre svoje lieky či už v časopisoch alebo kalendároch. Je to naozaj podivná vec, že obecenstvo, hoci sa denne môže presvedčiť o neužitočnosti vykričaných liekov, predsa len im verí a napĺňa ich mešce dolármi.

A či sú v Amerike i skutoční lekári, ktorí sú tohto čestného názvu hodní? Bolo by veru smutné, keby človek v prípade potreby nemal kde vyhľadať skutočnú pomoc. Lenže títo mužovia držia sa porekadla, že dobré víno aj bez viechy nájdu. Skutočne vzdelaný lekár neroztrubuje svoje meno v inzerátoch ani nevydáva kalendáre, ba ani si len na dome tabuľu nevyvesí. Pri hlavných dverách majú obyčajne iba malú tabuľku s drobnými literami: Dr. Griffith, II. poschodie, dvere 3. To je všetko. A vyhľadajú ho i takí nemocní, ktorí bývajú z mesta i na pol míle od jeho obydlia. Prirodzené, že i takíto lekári majú skvelé peňažné dôchodky.