ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Musí to byť veru zle-nedobre tam pod Tatrami, keď chudobný slovenský človek, ináč telom i dušou pripútaný ku svojmu rodisku, odhodláva sa v celých húfoch tiahnuť ta ďaleko za more, aby si hľadal novú domovinu v celkom neznámych krajoch medzi obyvateľstvom rozčesnutým na premnohé národy a náboženské spolky. A koľkí z týchto vysťahovalcov nachádzajú miesto očakávaných prameňov blahobytu iba nové neznesiteľné trampoty.

Už dva roky, odkedy trvá silný vysťahovalecký prúd slovenského ľudu, nebol som síce ani v New Yorku ani v Baltimore, v týchto dvoch najväčších prímorských mestách, kde vysťahovalci opúšťajú lode, ale z dobrých prameňov viem dosť o tom, s akou biedou a nedostatkom sa tu spočiatku vysťahovalci stretávajú.

Sú dve hlavné príčiny, ktoré nesmierne sťažujú prvé kroky našich rodákov v Amerike, totiž nedostatok hotového groša a neznalosť reči.

Popri angličtine je tu najrozšírenejšou rečou nemčina. Je teda šťastím, ak ide s niektorým húfom nášho ľudu vyslúžený vojak, ktorý si na vojenčine osvojil koľko-toľko nemčinu, a robí im tu tlmočníka. Pravdaže, vo všetkých veľkých mestách položených pri Atlantickom oceáne žijú i bratia Česi, s ktorými sa Slovák môže porozprávať vo svojej materčine, ale tam sú iba jednotlivo roztratení; hromadne žijú Česi iba v západnejších krajinách. S uznanlivosťou môžem povedať, že kde bratia Česi mohli našim rodákom pomôcť, stalo sa to vždy ochotne. Ale, ako je všeobecne známe, Slováci majú dar ľahko sa naučiť cudzím rečiam, takže za niekoľko mesiacov už začnú „lámať“ angličtinu alebo nemčinu, podľa toho, medzi akým obyvateľstvom sa usadili.

Oveľa horšou prekážkou, než je neznalosť cudzej reči, je pre našich rodákov spočiatku nedostatok hotového groša. Rodení Američania cenia si každého vysťahovalca podľa toho, koľko kapitálu so sebou priniesol. Nemusím však zvlášť pripomínať, že z našich rodákov máloktorý si so sebou niečo prinesie. Obyčajne všetky našetrené groše zožerie dlhá cesta po suchu a na mori, takže vysťahovalci vchádzajú do Nového sveta chudobní ako kostolné myši. Trvá vždy nejaký čas, kým si nájdu stálu prácu; za ten čas žijú len z milodarov dobrých ľudí. Výslovne spomínam dobrých ľudí, lebo prísny Američan zdravým žobrákom opovrhuje; preto sa tiež stalo, že americká luza s mnohými našimi rodákmi nepekne zaobchádzala.

Bratia Česi skoro bez výnimky idú do Ameriky z nemeckého mesta Brémy do prístavu Baltimore, a nie do New Yorku, ako my Slováci. I cestovné je na lodiach Severonemeckého Lloydu lacnejšie. Aj druhú výhodu má cesta týmto smerom; keď v Baltimore pristane loď pri brehu, uzavrie sa celý priestor, aby sa vysťahovalci nedostali do rúk všelijakých špekulantov. V prístave je aj železničná stanica, a kto chce, môže hneď cestovať ďalej na západ. I táto cesta je lacnejšia než z New Yorku alebo Philadelphie. A tak z Prahy do Chicaga sa môže človek dostať za 47 dolárov, teda bezmála za 100 zlatých.