ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Mladí turčianski dobrovoľníci prešli zo Sliezska Moravou do Skalice, kde sa pripojili ku tretej výprave slovenských dobrovoľníkov. Túto výpravu zorganizoval Čech Bernhard Janeček a Slováci Leopold Abaffy a Sámuel Štefanovič. V tejto výprave slúžili aj Štefan M. Daxner a Ján Francisci po svojom vyslobodení z maďarského žalára v Pešti. Tento dobrovoľnícky sbor bol pridelený cisárskemu generálovi Šimuničovi. Veliteľmi bataillonov boli v ňom Francisci a Daxner, ktorí zaviedli medzi dobrovoľníkmi prísnu disciplínu.

Sbor zúčastnil sa i pri obliehaní a dobytí pevnosti Leopoldova. Bol upotrebovaný k najťažším vojenským službám, nuž, nie čudo, že dobrovoľnícke rady veľmi preriedly. Dňa 26. apríla 1849 zúčastnil sa dobrovoľnícky sbor bitky pri Ácsi. Všade sa však zachodilo s ním nespravedlive. Generál Šimunič nechcel uznať za veliteľa Janečka. Dobrovoľnícki dôstojníci snažili sa previesť reorganizáciu sboru, vymôcť si za hlavnieho veliteľa dôstojníka riadneho vojska, ďalej vykonať, aby bol sbor preložený na Slovensko, kde by mohol svoje ztraty nahradiť novým mužstvom.

Túto úlohu previedol Daxner, ktorý odišiel do Viedne a vymohol tam v ministerstve vojny, aby za hlavnieho veliteľa dobrovoľníkov bol vymenovaný bar. Lewartowski, kapitán z generálneho štábu Götzovho. Ako samostatná úloha bolo dobrovoľníkom vyznačené: očistiť baňské mestá a Hornie Uhorsko od maďarskej guerilly.

Reorganizácia dobrovoľníckeho sboru bola prevedená v Skalici a Račisdorfe pri Prešporku. Sbor bol vystavený do konca júla na čiare Váhu proti Komárnu. V júli sa pohol previesť svoju úlohu na Slovensku.

Škoda, že nepohli sa ta slovenskí dobrovoľníci prv. Snáď by boli zamedzili ukrutný zločin spáchaný na Ďurkovi Langsfeldovi rotami Görgeiovými. Sučianskeho rodáka Langsfelda popravili Maďari 22. júna 1849 ustupujúc z Turca na juh. Langsfeld sa vyznačil jako oduševnený mladý slovenský národovec, ktorý s pár druhami robil všemožné škody ustupujúcej Görgeiovej armáde. Chytený od maďarských honvédov odoprel sa odriecť slovenského presvedčenia a preto bol odsúdený na smrť a popravený v Kremnici.

Pôvodný jeho náhrobný kríž bol neskôr maďarskými vrchnosťami odstranený. Dôstojnejšej mohyly dostalo sa tomuto slovenskému mučenníkovi až v rokoch poprevratových. Pomník Langsfeldov bol slávnostne odhalený dňa 28. októbra 1922.

Z Kremnice vyslal Lewartowski Daxnera s jednou stotinou do Liptova, aby tam naverboval nový bataillon a pripojil sa s ním k Lewartowskému v Brezne. Daxner vykonal túto úlohu skvele. Z mužstva, hrnúceho sa z obcí horňoliptovských, sostavil jeden úplný bataillon a jednu stotinu strelcov. S tymi uvoľnil barikádami cestu medzi Liptovom a Zvolenom, prešiel cez Čertovicu a pripojil sa v určený čas v Brezne k Lewartowskému. Potom očistil od maďarskej guerilly horní Gemer a dolní Spiš.

Zatiaľ stíhaly maďarské vojsko rozhodné porážky najmä od ruskej armády, prišlej Rakúsku na pomoc. Maďari složili dňa 13. aug. 1849 pri Világoši zbraň a to pred Rusmi. Slovenskí dobrovoľníci očistili Slovensko od nepriateľa. Dňa 21. nov. boly oba dobrovoľnícke bataillony slávnostne rozpustené.

Avšak vďaky sa Slovákom za to, že pomohli panovníkovi proti maďarským povstalcom, nedostalo. Istý počet slovenských ľudí bol síce prijatý do štátnych služieb. Ale po nejakom čase boli aj tí rozstrkaní po neslovenských krajoch. Za Bacha doľahla na Slovákov germanizácia.

Od r. 1860 začal dvor povoľovať Maďarom. Rakúska porážka pri Solferíne a o pár rokov nato pri Kráľovom Hradci túto panovníkovu ústupčivosť iba dovŕšily. R. 1867 prišlo k vyrovnaniu s Maďarmi. Uhorskí Nemaďari boli im vydaní na pospas. O pár rokov neskôr prišlo k násilnému zatvoreniu troch slovenských gymnázií a Matice Slovenskej.