Sborník rozpomienok ruských legionárov Slovákov

Už guľa železná srdce prerazila, už sa mi čierna zem za vás otvorila. Už sa s vami ústa prestaly shovárať, už ma len vy, doma, budete spomínať. Už som prestal synka za ruku vodievať, aj svoju dcérušku na rukách nosievať. Už nebudem žienke pravé ličko bozkať, už vás moje srdce prestalo spomínať. Ja som už položil, čo som za vás mohol, ja už k vám neprídem — tu sladký domov môj. Tu sladký domov môj v šírom, pustom poli, tu mi budú spievať na veky sokoli. Bohu Ťa porúčam, sladká moja mati, s vami sa rozlúčam, drahé moje deti. Málo rokov bol som, drahí, medzi vami, ja som vám neblížil skutkom, ni slovami. Do poslednej chvíle som vás v srdci nosil, za vašu svobodu som život položil. Až do svojho hrobu som vás vždy miloval od tej doby, jak mi vás Pán Boh daroval. Kto kríž v pustom poli k mohyle postaví, tomu tma slniečko nikdy nezacloní. Kto hrob v šírom poli slzami poleje, tomu večná radosť, v raji prebývanie. Ale vy neplačte, že som vás opustil, ja som vám to večné jarmo s krkov shodil. Sladká dcérka moja, neplač mi pri hrobe, môj duch bol aj bude deň aj noc pri tebe. Neplač mi pri hrobe, sladký môj synáček, už ťa neuvidí tvoj verný tatíček. Neplač moja žena, moje drahé dietky, váš tatík už leží v poli medzi kvietky. Ja som vám rozviazal nohy zaputané, aby ste chodili jak vtáčky slobodné. Ja už viacej s vami chodievať nebudem, ja sa už len s neba na vás dívať budem. Ja som už vykonal, čo som za vás mohol — ja už k vám neprijdem, tu sladký domov môj: Tu sladký domov môj, v šírom, pustom poli, tu mi budú spievať na veky sokoli. Jozef Sajda