Dozvuky II

V tých dlhých nociach dlho premýšľavam
  o tebe, Slavianstvo, náš svete ty!
Prelievam city krvavé; v tvar správam
zmes pomyslov: ich plekám, odchovávam
  na výron… plod to ducha vyzretý,
ho nastoliť kol rodným srdciam-hlavám
  k úžitku vospolok i osebe:
  jak pomôcť v tvojej veľkej potrebe?

Bo tvŕdza nadišla ťa, tlačí, zviera;
  bied, pliag ťa kúše háveď odveká:
že steneš, stiahnuté jak do panciera,
že civieš, cicané jak od upiera —;
  nie zázrak, prízrak si len človeka!…
A iný dužie svet, či časov miera
  až prekypí, či steká plytkejšie;

  len tvojich mladých síl chlp vezme vše.

Aj nešťastie ťa stíha za nešťastím:
  odchádzaš z borby s ciachou porážky,
mdlý Herkul k jednej, nie to ku dvanástim;
a ak aj získaš palmu k prútom častým,
 tu úklad zas meč hodí na vážky…
A tvoja roľa — burinu viď s chrastím:
  žeň námah sa ti v nezdar zvŕha tiež.
  Svet iný hoduje, ty hlady mrieš —

Nik nebojí sa ťa, bár strašidlo si;
  bár prevažuješ zeme polovic,
nik si ťa neváži — Si hmlisté čosi,
len pojem, ktorý meno slávy nosí,
  no bez jej príčin, jadra blýskavíc…
Po plášti šliape obutý ti, bosý —;
  i ač by mala skvieť sa v kráži hviezd,
  sa v kasne^[14] váľa neraz tvoja česť —

Kde pomoc, och! kde spása naporúdzi!?…
  Mňa malého tá starosť veliká,
hľa, omyká: zrúc tonúť ťa v tej núdzi;
sen každý rozdrie bodľačou mi hrúzy,
  a pokoj môj i s nocou uniká —
Kto z brehu podá prst ti bár?… Var’ cudzí?
  Ech, pre toho (škôd svedčí kronika)
  hrach bolo si vždy pozdĺž chodníka!

A svetom pustím sa ký všehoj hľadať.
  Vo prítomnosti štáram prostriedkoch;
dám slncu dejín vstávať i zas sadať;
noc rozhalím až k hniezdam hviezdnych mláďat: —
  niet porady… svet mlčí, mlčí Boh!
Tu s osudom sa krutým začnem hádať:
  dym… Zúfam si; v tvoj zmar sa zatratím:
  a — s nálezom sa k tebe navrátim!

Vedz: — v tebe len, len v tebe spása tvoja,
  jak tvoja skaza iba z teba je!
Chceš túto znať? Sluch prilož: — čuješ broja
hurt vlastného…? zrak otvor: — pred ním stoja,
  viď! samozhuby trosky, koľaje;
na srdce pravú daj, svit s pravdou spoj a
  vpusť v mračný um: a ozvú sa ti hneď:
  kľúč záhad máš, máš nehôd odpoveď.

Ty nemiluješ sa: toť! pád tvoj, veru!
  Sbor tvojich údov trvá v rozpore
  od nepamäti vyhýbajúc zmieru —
Hneď pre Boha sa prieš, hneď pre literu;
  tu zas nech brat ti brázdku odorie:
už heglo ťa vbok od poslania smeru,
  dom peklom združdí!… vrahom k duhu, v smiech…
  Ba Kainov, tiež úhlavný tvoj hriech!

To skaza tvoja! — Nuž, a tvoja spása
  čo? Onej vyznanie a — pokánie,
a náprava: že údy pobratia sa
za ústroj od piat až kde čela krása,
  v spräž k práci, na predprseň k obrane…
Buď všetkým po práve, česť jednohlasá!
  len na srdci dlej oboch závažie:
  tam lásky prst, čo uzol — rozviaže.

Tým rozmotajte zatrhnutý vzdory
  hen ,vopros‘ puškinský,^[15] tak riešte ho
a najsamprv! — a iné ľahnú spory —
Aj, božské divadlo, keď sila korí
  sa láske u oltára rodného!…
Je príliv-odliv predsa vlastný mori;
  nač prítok ešte zo žíl záhoria?
  Hľa, more dosť! a čľuplo — do mora —

Pred nepríslušným spor ten tribunálom
  na dennom hlivel dosiaľ poriadku,
na zištnej váhe v kolísaní stálom:
 staď nezrovnalosť vo veľkom i malom,
 horúčky záchvat, mdloba úpadku;
z jej misky, sprevádzané bôľom-žiaľom,
  ti, Slavianstvo, v klin cupli potvory
  zla napospol, jak z pušky Pandory…^[16]

Nech nie to: koľko nezmrhá sa sily,
  zniesť muky, splaviť sĺz i krvi tok!
lež naženieš ju v rozvoj ušľachtilý —;
čo zeme neumŕtviš pod mohyly!
  lež načieraš z nej živný úžitok —;
čo času v pôtkach nestratíš, kde schýli
  i triumf sa v kal, hanbou trofeje!
  lež, priestor jak, ti stupňom k sláve je —

Nech to nie: podnes kam si zašlo v tom i
  na dráhe ľudstva k cieľu túh i dúm,
určenia záveť hlasnú v povedomí!
bo voľných ramien nič ti neochromí,
  nôh nepodomlie, neomráči um,
bezpečne bdieš-spíš zradnej od pohromy;
  z tých polypa pút údy vyzuté,
  tvoj genij pripína im perute —

A verím: potupných niet ublížení
  ti od vrahov až — k pláňam Mukdena;^[17]
tvoj prápor veje vysoko a ctený! —
Aj morské ti už omývajú peny
  hen podnož, v azúre znak spasenia;
a nielen s mrazom-ohňom v umluvení,
  lež, obor, sám raz, vedúc pokutu,
  z pŕs Európy si zvalil modlu tú…

… Pred spravodlivý súd s tým sporom! čistá
  kde láska bratská tróni v úrade:
a v svetle rozlúšti ho dozaista.
Dosť sváru! — Chcete byť vždy plášťom Krista?
  Och, dražba má už vzorné úzadie:
ju chytrák chytro rozvadencom schystá,
  v hašterivosti učňom u vrabcov…
  Pomnite denne na smrť Polabcov!