Dozvuky II

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň Spracovávam váš hlas... , tak ako už hlasovalo 324 čitateľov.

Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav

Digitalizátori: Michal Garaj, Peter Kovalič, Bohumil Kosa, Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Mária Kunecová, Martina Jaroščáková, Andrea Kvasnicová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Eva Štibranýová, Slavomír Kancian

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


Iď, roku! strať sa, kam sa stratili
  už toľké — stlivom mojej mohyly:
tam aspoň páperím sa pripoj k druži
  pod hlavu kostonky tu zbodanú,
na vankúš mäkký z opadalých ruží,
  kým na kre diaľ klať šípy zostanú…

  Iď, kam i predchodcu si pochoval
  bez toho, abys’ vyronil svoj žiaľ
i trebárs v jednej biednej slze nad ním;
  znať, bez srdca si prišiel, iba daň
brať od života krkavcom vždy hladným —
  nie fedrovať ho ako pelikán.

  Nič nesplnil si z túžob človeka.
  Im spáľou bola tvoja opeka,
krov väzením; tvoj úsmech vábom zhuby,
  med jedom, priazeň dýkou do tyla…
I na tú nádej vyceril si zuby,
  čo v zápači mu duše vzklíčila.

  Sieť nastavil si letku, chôdzi plot,
  bol krívd si pelechom a žriedlom škôd;
nie, protivnejšej neukázal tvári
  čas posiaľ k zájmom bezúhonných snáh:
tys’ prehnal kiare so žarnovy káry
  po nivách národných i po srdciach![12]

  A mňa si nahnul stromom na púšti
  až k vývratu — nech! trebárs vytrušti
aj sám ho, hodiac sa naň chujavicou —
  Och, dosť vás rokov zatriaslo už ním,
ho ušľahalo nehôd koprvicou;
  ta s mukyňou tou s lístím hrdzavým!…

  … Choď, strať sa, kde už toľké stratili
  sa moje roky stlivom mohyly:
tam aspoň páperím sa pridaj k druži
  pod hlavu kostonky tu zbodanú,
na vankúš mäkký z opadalých ruží,
  kým svetu na kly šípy ostanú…


[12] tys’ prehnal kiare so žarnovy káry po nivách národných i po srdciach — ty (prešlý rok) si po národných nivách a po srdciach prehnal s ťažkými vozmi naloženými žarnovmi; inými slovami: náš národ v uplynulom roku prežil ťažké časy:

POKRAČOVAŤ NA ĎALŠIU KAPITOLU Zawilińskému