E-mail (povinné):

Pavol Országh-Hviezdoslav:
Dozvuky II

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Peter Kovalič, Bohumil Kosa, Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Mária Kunecová, Martina Jaroščáková, Andrea Kvasnicová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Eva Štibranýová, Slavomír Kancian.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 291 čitateľov

Tu, rodný domku milý


Tu, rodný domku milý,
u tvojich stojím vrát.
Som prišiel — čas sa chýli —
raz navždy v tejto chvíli
sa s tebou rozžehnať.[30]

Raz ešte vďakou spučiť
na mysli v uznaní:
v slov kytke ti ju vručiť,
a s tým ťa odporučiť
do božej ochrany —

Že vojsť dnu?… tomu kvôli
i forteň dokorán?
Veď tiahne ma — ni voly —
lež bolí, ach, ma, bolí
i pod prícelom rán!

Že aspoň obzrieť kúty,
jak vtáčik preletel
by chyžkou — ? Ó, lós krutý!…
Viem, každý želie, smúti,
sĺz, tône nositeľ…

Kolíska v ktorom stála —
Ó, hniezdo! sladkých plást
snov… Áno! Bohu chvála,
i žiaľ však: — ach, tak malá
z nich splnu došla časť.

Kozúbček — vzácny vari?
Ó, známosť s písmeny
ja urobil v tvár z tvári,
hej, v jeho zlatej žiari!
Ach, snáď už zvalený…

Stôl: oltár — v búrok prasky
štít, prístav trôfalý —
Môj Bože! uzlíš zväzky:
a kde sú, k hodom lásky
čo k stolu sedali? —

Kde mladoň plány snoval,
len pohľad na koľaj —
Ó, najhviezdnejšia z povál!
viem, čas ju premaľoval…
Nie! dnu ma nevolaj.

Dosť sa mi dojmy vnuklo
v tú z návštev poslednú,
dosť stadiaľ, povypuklo —;
ba srdce by mi puklo,
nech octnem sa tak dnu!

Tie stienky otriaslo by,
by kľakli bojsa tiež
od kviľby, od žaloby;
v nás beztak hostia mdloby,
sme oba starci, vieš.

A čoviac — oči klopí
i moje svedomie.
Jak? čas že druh potopy…?
My sami predkov stopy
stierame vedome!

Nie, nepozývaj dnuka;
čo z toho obom nám?
Len trýzeň väčšia, muka —
Šťuk! okno — ktos’ snáď kuká?
Ach, pre mňa západ tam!…

Nuž, len tu, stánku drahý,
sa lúčme na pár chvíľ,
bár rád bych prežil vzťahy,
rád kľučky tie, tie prahy
už aspoň pohladil —

Tu vyčuj v slovách čulé
stých povdiak pocity
za dobrá — pominulé,
môj požehnaný úle!
azúre záštity!

Tu… Aj už padá šere
mrk: popol odveký…
Ha! cudzák zaprel dvere,
i výhľad mi už berie — —
Buď zbohom naveky!



[30] rozžehnať sa — rozlúčiť sa





Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.