Dozvuky II
Autor: Pavol Országh-Hviezdoslav
Digitalizátori: Michal Garaj, Peter Kovalič, Bohumil Kosa, Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Mária Kunecová, Martina Jaroščáková, Andrea Kvasnicová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Eva Štibranýová, Slavomír Kancian
Ó, Praho zlatá! Vďaka ti, že mládež
nám prituľuješ k prsiam materským
a matke-vdove zachovávaš, kým
z jej vlastných ňadier unáša ju krádež.
A vďaku tú vždy zapálenú nájdeš
nám zo sŕdc siahať ohňom oltárnym —
Len zmýli nás vše, že i medzi tým,
čos’ vyplekala, natrafí sa padež.[27]
A tu nám potom ozaj dvojaký
žiaľ zrosí na očiach: My uverili,
nie že sa s nami stanú zázraky,
lež že sme aspoň prisporili sily
v chovancoch, pohnúť sudby oblaky:
a hľa! sú, by ich ešte zahustili…
Však zato vďaka naša neumdlela
ni o iskru. Jak vatra na holi,
hoc smutná noc v jej pahreb mrholí;
plá mohutne, tmám v srdce lúčmi strieľa.
A plamenisté vystrúc v podlet kriela,
na mračien zazorí vše vrcholi:
staď rozvíja svit v sveta okolí,
až tvoja láska k nám je na dni celá…
Hej, zásluhu len máš. Nič nescenilo
na trhu hodnôt tvoju dobrotu:
zo sirôt, tebou prichýlených milo,
že padlo pojedno tam lebo tu;
ich výboru preds’ v kremeň stvrdlo tylo,
hruď k rodnému sa zdmula životu!
*
Čo môž’ strom zato, keď ho stihnú škody,
kvet ožltne mu, plod už zgrmanie,
ovocie cupká hmyzom zvŕtané…?
nič nemôž’; osŕkne a — znova rodí.
I po národoch taká pliaga chodí.
Či po našom len? červ má poslanie
len v ňom sa ryť, že darmo záchranne,
pestúnko, i ty siahaš do nehody?
Tak kde rek, spôsob kde, kde spasná rada!?
čo strom náš od piat k hlave otočil
sťa obručou a zahrýza jak zrada
mu do bucliat a miazgu strebe síl:
môcť odsnovať a zmárniť toho — hada?
Či topor tým, keď i strom poručil…?
*
To však ty nedopustíš, Praho zlatá!
Ty živému mu skytneš pomoci
či v borbe dňa, či zvodnej za noci,
v krov rozkrídliš plášť, náruč — do objatia —
A kamdiaľ víťaznejšia bude rata;
hlod pandráv zalkne duch tvoj v ovocí,
a nájdu-li ti duchom otroci,
nebude ani zhavranilca-brata.
Ty spamätáš sa vždy, že Kollára
a Šafárika on je stromom rodným,
tých slniec spoločného oltára;
aj môže byť zas takto svetloplodným…
Tak z neho spŕchne do zbla nešvara:
v ples prejde náš ten vrahov kar dnes pod ním!
O autorovi
Pavol Országh-Hviezdoslav
básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu
Galéria obrázkov
Obrázok
