E-mail (povinné):

Pavol Országh-Hviezdoslav:
Dozvuky II

Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Peter Kovalič, Bohumil Kosa, Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Mária Kunecová, Martina Jaroščáková, Andrea Kvasnicová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Eva Štibranýová, Slavomír Kancian.  Zobraziť celú bibliografiu

Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)

Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo 291 čitateľov

Len dokiaľ ešte budem upierať


Len dokiaľ ešte budem upierať
zrak k tebe, krásne nebo hviezdnaté,
v tom túžob záchvate,
a v zrkadle jak v tebe uzierať
sa tvárou duše zbožno-dojate…
len dokiaľ ešte, dokiaľ, Bože!?
Ach, zima, smrtnej košele
viazanku v ruke, u nôh hotový
hocikde závej… chytro ustele,
zvlášť starcovi,
na pokoj — večne tiché lože —

Dnes nado mnou sa v sláve rozvíjaš,
jak zázračného kosatca
nádherný kalich:
čo lupeň, jak sa ku mne obracia,
to vo premenách neskonalých
roj hviezdnych kvapák, rozprskaný v kráž —
či večne bdiacich očí stráž?…
Pst, pútniče ty opadalých
síl — krokom vratkým nezraď sa,
že v zahájenom postávaš;
vy oči však, ó, s chuťou paste sa!
hlad duše zasýťte
mi kvietím plných krás:
v ten čas sú, áno, pastvou nebesá,
keď na zemi už všetko požité,
na poliach gazdom mráz —
v ten čas čo noc, to kvety-svety nové
na všeúrodnom blankyte…
Ó, pas sa, zraku! pas,
kde ktorý z dielov v nekonečnu
ťa rajom zve, ti blahom hovie;
pi, z ktorej studne svetla chce sa ti: —
než pastier svit ťa zavráti
vo vlastnej tône zápač večnú;
dnes môžeš ešte — zajtra, ktovie? —

Ha, Orión![1] — kyj zdvihol… a či snáď
skôr luk, by strelil v oko Býka,
čo divoch, z húšte u Plejád[2]
žeravým uhľom naňho gáni?
Ba lovec on, a honba v prúde — ľaď!
i Procyon[3] hen, bystrý pes:
ním zapustený sliedi, bzíka —
včuľ zastal! strnul zadychčaný,
bo prebrodil už pásmo hôr,
a jastrí, vetrí u chodníka,
vyšliapeného do nebies;
no mžik: a hybaj! v beh zas na úmor,
šíp zazrúc, ako z kuše funí
v to oko zvera — hrúza hrúz! —
i zoštekal, až ozvalo sa z brál,
tu i tam z nich sa urval kus
a prebleskol sťa meteor.
Sám Arktur[4] zbledol na proťajšom grúni,
a vo víchre jak riasnitý
klas zašelestil v hrsti Panny…
A pod tým časom tuliti!
na obzor z juhu brány
vykročil, pravý noci kráľ,
rozkošný Sírius![5]
Jak bohatier kol po priestranstve patrí,
prelieva vzduchu cez krištáľ
plam zlatý nesmrteľnej vatry —
— Ó, kvete slnečný! tys’ na veniec
povýšil božiu zimy záhradu;
vznes, roztoč ho a peľom trús!
Vzleť, duše mojej milenec,
leť, putuj prez nebeské sady!…
… Ach, otázka: či odprevadí
ťa zrak ten ešte k západu?


[1] Orion — v starogréckej mytológii poľovník bohyne Artemis (ochrankyne stáda, divej zveri a poľovníctva, bohyne mesiaca), ktorého táto zo žiarlivosti zavraždila a bohovia ho ako súhvezdie umiestili na oblohu; v básni ide o meno súhvezdia

[2] Plejády — meno skupiny hviezd na severnej oblohe v súhvezdí Býka; plejáda ináče znamená skupinu vynikajúcich ľudí, ktorých spájajú spoločné úlohy a názory

[3] Procyon — krásna hviezda v súhvezdí Psíka

[4] Arktur — stálica v súhvezdí Booda

[5] Sírius — najjasnejšia stálica

« predcházajúca kapitola    |    nasledujúca kapitola »




Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.



Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007

Autorské práva k literárnym dielam   

Prihlásenie do Post.sk Slovak Spectator
Vydavateľstvo Inzercia Osobné údaje Návštevnosť webu Predajnosť tlače Petit Academy SME v škole
© Copyright 1997-2018 Petit Press, a.s.