SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

O láske spievať v zvečerenom veku


O láske spievať v zvečerenom veku
  je ako sirý kvietok v jaseni:
z nív jarných zblúdil pustú na paseku,
  viac bledne v líčku, než sa rumení —
    Po máji v trúchnivom koreni!

O láske spievať pod šedivou strechou
  je ako pablesk slnka v jaseni:
s pochybnou na nás usmieva sa techou,
  hoc svieti, je jak tôňa studený —
    Popol kde, po slávy plameni!

O láske spievať pod ľadovou kôrou
  na srdci je jak v pozdnej jaseni
vták: pieseň začal, ponúkaný zorou,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
  aj zaseknul hneď, víchrom zmýlený —
    Po plese v zamrzlom prameni!

Čo v mladosti sa neutkalo v piesne,
  cit lásky, lúč i kvet: to v jaseni
stroskatie, dríšteľ je, lžistriebro pliesne;
  div, ak sa v perly úcty premení —
    Venček, ach, na hrobnom kameni!