Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Peter Kovalič, Bohumil Kosa, Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Mária Kunecová, Martina Jaroščáková, Andrea Kvasnicová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Eva Štibranýová, Slavomír Kancian. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 291 | čitateľov |
Zas čujem spievať škovránka,
zas vidím kašku sa skvieť…
Nuž, tu som ešte, bár kmeť?
tá prinesená od vánka,
mne patrila preds’ jara pozvánka?
Ja že ma v svete už niet.
Mne zdalo sa, že vo vlne,
ňouž jeseň splákla hen sa
naholo, kostlivcov rad,
i ja som zašiel úplne
a nikdy viac ma zlaté úslnie
nebude tešiť ni hriať;
keď vietor zdivel na holiach
a tesák prez lesín strop
v dol zalkal na tisíc stôp:
že jamy pre mňa čiarnul pah,
a nato z chmár jak perím padal sňah,
že mne to vystiela hrob;
a jak v krýh rakvu pokonne
mráz zakul matičku zem,
val fujak premetnul sem:
že ona má ma na lone,
s ňou po večnom spím, stlievam zákone
a nikdy nepovstanem;
že veľrakva tá poletí
i ďalej priestranstvom síc
v tme, jasnu, stred blýskavíc:
no v nadsvetí či v podsvetí,
zrak zastretý mi bude zavretý —
viac rána nespatrím líc…
A hľa! som tu, tu ešte! — Nie
to prekvapenie, až div?
ma výslň objala nív,
nie ramä hrobu studené;
hosť jara som, sťa škovran iskrenne
mi zdravká: Pánboh ťa živ!
Ach, staroba je — poroba,
než vskutku zmierame prv:
tu slnce mrknutím bŕv
nás vráti v život! Útroba
nám kvetnici sa kašiek spodobá,
jak miazga strečkuje krv…
— básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam