Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Peter Kovalič, Bohumil Kosa, Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Mária Kunecová, Martina Jaroščáková, Andrea Kvasnicová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Eva Štibranýová, Slavomír Kancian. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 291 | čitateľov |
Nič nepomíja rýchlejšie než čas,
so sebou v korisť unášajúc nás,
nič nenáhli tak, istá vec:
nie potok jarom rozputnaný,
nie oblak víchrom poháňaný;
nie na podzim vták, z kuše strela,
tieň z obŕv noci uletelá,
nie paprsk, zlatý rána poslanec…
Ej, hej! tak valno tečie, beží čas,
po jednej známky zotierajúc z nás.
Len včera, kŕdlik nevinný,
sme ihrali sa na podstene,
po čielcach vlásky rozpustené
sťa lúče z hviezdy na vrchhlave;
kvet v podolkoch, rty, oči smavé…
a dnes nás prísne kryjú šediny.
Aj, haj! tak prudko letí, ženie čas,
rad-radom svetlá vyhášajúc v nás.
Len včera, zápal na líci
a prsia zdmuté od odvahy,
sme prehnať chceli sveta prahy,
zbŕsť moria, z azúrovej diale
zniesť, v telo obliecť ideále…
a dnes sme smerom k piecke pútnici.
Ech, och! tak strmo prchá, trieli čas,
duh kradnúc nám a nechávajúc kaz;
tak kynoží nás nemilo,
až octneme sa prázdni, holí —
Len včera čo sme hodní boli!
ký dol vlôh, sväz síl, pevnosť vôle
a kol v cti rose činu pole!…
A či sa nám to iba prisnilo?
Nič neuniká bystrejšie než čas,
čo lup nás berúc, zahadzujúc nás
po ceste ako ohryzky.
Ba miesto boriť sa a súžiť
so všetkým, čím sme, za pochúťku:
či nebolo by lepšie, vskutku,
do rakvy prosto preliezť z kolísky…?
— básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam