SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nič nepomíja rýchlejšie než čas


Nič nepomíja rýchlejšie než čas,
so sebou v korisť unášajúc nás,
     nič nenáhli tak, istá vec:
  nie potok jarom rozputnaný,
  nie oblak víchrom poháňaný;
  nie na podzim vták, z kuše strela,
  tieň z obŕv noci uletelá,
nie paprsk, zlatý rána poslanec…

Ej, hej! tak valno tečie, beží čas,
po jednej známky zotierajúc z nás.
     Len včera, kŕdlik nevinný,
  sme ihrali sa na podstene,
  po čielcach vlásky rozpustené
  sťa lúče z hviezdy na vrchhlave;
  kvet v podolkoch, rty, oči smavé…
a dnes nás prísne kryjú šediny.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Aj, haj! tak prudko letí, ženie čas,
rad-radom svetlá vyhášajúc v nás.
     Len včera, zápal na líci
  a prsia zdmuté od odvahy,
  sme prehnať chceli sveta prahy,
  zbŕsť moria, z azúrovej diale
  zniesť, v telo obliecť ideále…
a dnes sme smerom k piecke pútnici.

Ech, och! tak strmo prchá, trieli čas,
duh kradnúc nám a nechávajúc kaz;
     tak kynoží nás nemilo,
  až octneme sa prázdni, holí —
  Len včera čo sme hodní boli!
  ký dol vlôh, sväz síl, pevnosť vôle
  a kol v cti rose činu pole!…
A či sa nám to iba prisnilo?

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Nič neuniká bystrejšie než čas,
čo lup nás berúc, zahadzujúc nás
     po ceste ako ohryzky.
  Ba miesto boriť sa a súžiť
  so všetkým, čím sme, za pochúťku:
  či nebolo by lepšie, vskutku,
do rakvy prosto preliezť z kolísky…?