SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Dobre Slniečku, môž’ byť bujaré


Dobre Slniečku, môž’ byť bujaré:
v zime starúšik — mladoch na jare,
vykračuje si po nebies bralách,
za ovcami jak po prti valach.

Ako valach tam sivej na holi,
na blankytnom sa staví vrcholi,
pátra kol, sliedi zornicou vtáka:
čajs’ z bludíc-mladíc niektorú čaká…

Dobre Zemičke, môž’ byť veselá:
ako babuška v jeseň umrela,
za jedného však šťastného rána
z postieľky — zázrak! — hupla sťa panna;

tvár si umyla striebrom studienky,
učesala sa vánkov hrebienky,
oplecko z ľalíj, živôtok zlatý,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
dúbravy sukňu obliekla v chvaty,

z hôr brňaja si veniec privila,
závoj spustila z hmly: a unylá,
v pohľade lásku v úplnku sladkú,
k novému tiahla so Slnkom sňatku —

Dobre im… Nám? Ech, človek ostarie,
omladnúť nemôž’ ani na jare:
napína struny — každá mu práska,
pohrebie v srdci — neziskrí láska…