SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

15. marca

[29]


Ó, slobodo! jak hrešia proti tebe
deň po deň tí, čo myslia, že ťa ctia,
keď chvália ťa a privlastňujú sebe
za údel; inému však dopriať ťa,
že bolo by ti k necti doprosta:
nech rabstva chlieb je on a vodu strebe!

Tak hútajú, ti vyspevujúc chvály,
zo svetiel zapaľujúc slávokráž,
a tak by úžernícky gazdovali,
nech zveríš bohatstvo im, aké máš;
bo svevoľ bola, bola prostopaš,
v nichž za majstrov ich veky vychovali.

No tys’ nie frajerka, čo dá sa získať
sebectvu, zvodom ľahko podlíha,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
na okno beží, ulicu čuť výskať,
zrieť, rúhavé jak tymian zažíha;
a ani nie ti k duhu dostiha,
na pyšných spräžiach výtržníkov blýskať…

Nie, u nás teba niet. Tys’ spred oltárov
tých ušla ta, kde ducha neväznia,
lož pravdu nezahriaka s drzou tvárou,
nezviera biednych krivda železná;
však prídeš, odkliata jak princezná:
trón zaujmeš… hrk! panstvo otrokárov.



[29] 15. marca — myslí sa 15. marec 1848, ktorý deň býval v Uhorsku svätený každoročne ako Deň slobody; Hviezdoslav však v tejto básni odníma právo svätiť tento deň uhorským šovinistom, ktorí oslavujúc slobodu vydobytú pre seba, nechcú ju dopriať aj inému národu — Slovákom.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama