SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Prv hnevalo ma


Prv hnevalo ma, keď sa dialo
  čo vôkol inak a nie tak,
jak, že by lepšie dopadalo,
mne, domýšľavcu, vše sa zdalo.
  Dnes chovám sa už naopak.

Dnes poviem: nech si, jak chce, bude!
  Veď kde je toho istota,
že po mojom by lepšie súde,
než pri náhodnom prúde-blude,
  beh utváril sa života?

Ach, videl som sa zámky zosuť…
  Viem, priďaleko človeku
je náhľadom dôjsť pravý po súd;
a vôľu jeho drží osud
 na muške okom úreku.

Prešťastný! trpné stanovisko
  kto zaujal tu zavčasu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
On stal si v mori na skalisko;
vĺn hron kol vysoko a nízko…
  zacíti sotva otrasu.

Že však jak dlho tak sa díval,
  pod sebou trebárs večný most,
v ten udalostí búrny príval,
raz zavráti sa… opustí val:
  čo vtedy? — Malá udalosť —