SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Leť, piesenko, z obloka


Leť, piesenko, z obloka,
holubička divoká,
  huš-huš-huš!
Mával som ťa v klietočke,
na hodvábnej šnúročke;
  nemám už.

Leť, piesenko, na pole,
kde sa klasia mozole,
  zobni si!
Ako robí furták vráb,
rameny bár zvíja chlap
  akýsi…

Leť, piesenko, do hája,
v zlatý prelud ukája,
  hojda-hoj!…
Prelud z tônky spriadala
a z paprskov od mala
  šumná chvoj.

Vzleť, piesenko, vozvysok,
pokiaľ siaži škovránok:
  nôty niť,
ktorú ťahá od svitu,
v klbečko mu pocitu
  pomôž zviť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
Zleť, piesenko, v ľadníček,
jak byľ — pestrý ohníček,
  modrý dym,
ako motýľ plamienok:
knôtky zhaslých myšlienok
  pritkni k nim…

Ešte zaskoč k ručaju.
Vlnky kocky metajú
  zo skaliek:
priek, smiech hlásky zvonnými;
požičiaš si na rýmy
  hrkaliek…

Stadiaľ kukni do sádku,
postrež v práci čeliadku —
  Pochýb niet,
včielky med zbierajú; lež
tí… či nemyslia si tiež,
  bozk že med…?

Tu si spiatky, piesenko?
Jak ti bije srdienko!…
  V páperie
schovaj hlávku v klietočke,
na hodvábnej šnúročke;
  večer je.
SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama