Dielo digitalizoval(i) Michal Garaj, Peter Kovalič, Bohumil Kosa, Jozef Vrábeľ, Viera Studeničová, Mária Kunecová, Martina Jaroščáková, Andrea Kvasnicová, Erik Bartoš, Dušan Kroliak, Eva Štibranýová, Slavomír Kancian. Zobraziť celú bibliografiu
Stiahnite si celé dielo: (rtf, html)
Páči sa Vám toto dielo? Hlasujte zaň, tak ako už hlasovalo | 291 | čitateľov |
Odkedy vzostupom i v sklone
životnou kráčam za stezkou,
viac padlo na mňa mračnej tône,
než zlatých pableskov.
Tak putujúc, som nejedného
pred sebou zazrel človeka,
jak v ceste šťastia slnečného
ho láska opeká;
jak, čiže liezol hor’ strminou,
či po svahu hnal stíhať cieľ,
ho zavše šatou dobročinnou
jas toten pozastrel:
že v kráľovskom jak skvel sa háve,
v pravici s čašou radosti,
ju k slncu zdvíhal usmievave,
spln sláviac žiadostí!…
I závisť popchla cudzopasná
ma v spech k tým svetlým zápoliam;
no len som došiel k dielu jasna,
i stín už skrsol tam,
záplavou vzal sa šíriť, vlniť,
výslnia neľútostný žnec:
to preto, ja že chcel sa slniť,
diaľ pošiel šťastlivec…
I mračny len čo predralo sa,
môj údel svetlo nestále,
jak kvietku býva skrovná rosa
po letnom úpale.
Vám iste prípad ten bol známy,
jak osud zacláňal mi deň:
nuž prišli ste sem s pochodňami,
by jeho nepriazeň
ich blkotom ste zahanbili,
v náhradu za zápače krov
ste aspoň súmrak rozstavili
v stan skvúci nado mnou —
Ach, zahaste ich! Márna rada;
čo nesvitlo mi zaránky
ni o poludní: nenahradia
večerné červánky,
ba ani všetky hviezdne vatry,
ichž čierna noc má v moci sklásť!
Nie, mne už iba tôňa patrí;
tou nechajte ma zájsť…
— básnik, dramatik a prekladateľ, jeden z hlavných formovateľov slovenského literárneho realizmu, hlavný predstaviteľ slovenského básnického parnasizmu Viac o autorovi.
Nové knihy, novinky z literatúry - posielame priamo do Vašej mailovej schránky. Maximálne tri e-maily týždenne.
Copyright © 2006-2009 Petit Press, a.s. Všetky práva vyhradené. Zlatý fond je projektom denníka SME.
Web design by abaffy design © 2007
Autorské práva k literárnym dielam