SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vy, ichž náš ľud tak štedre kŕmi


Vy, ichž náš ľud tak štedre kŕmi
  až špikov svojich potravou,
že objemní ste, pevní, strmí:
nože sa zamýšľajte i vy
  nad jeho sudbou mrchavou,
jej prichyťte sa do nápravy;
hej, aby bol tiež nielen živý,
lež zdravý telom, duchom zdravý,
navzájom buďte starostliví,
sa srdca doradiac i hlavy…
   Veď netučí vás za bravov!?

Sto potrieb má! krívd trpí množstvo,
  čo hubia švárnu podobu
mu po mrzáctvo, na úbožstvo —
Tu príležitosť, valibuci!
  raz zrezať vašu dlžobu,

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
tĺšť v snahy staviac spasiteľmi:
ukážte, jak ste na to súci!
Kde akých ujm mu skroťte šelmy,
pysk napchajte bied hladujúci;
pripeká nebezpeč tak veľmi:
  preč! preč s ním od nej — od hrobu!

Nech nevybúši vo výčitky:
  Och, beda pri vás bedači,
na vaše odkázanej zbytky.
Vám srdce do žalúdka padlo,
  na iskru citu nestačí,
jak požiarom by vzbĺklo lásky? —
zisk cieľom, vidinou vám sadlo —
Viesť ľud? vzniesť k cti…? čo za otázky?
dosť hovädu, by ťahať vládlo!…
Tak s ním vy len tie znáte zväzky,
  čo ovce a ich strihači…

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
A nezlyhal by. Bo kde zárod,
  klík trebárs v rodnej pustine,
čo z vašej sejby získal národ?
Čím ste mu do tmy zasvietili?
  Kde odsluhy mu povinné,
mozoľom rovnocenné, potu,
mrhaným skrz vás v kratochvíli?…
Vy plekáte, vy! jeho psotu,
jak odštiepenci, tupí, hnilí;
ak v obeť padne neživotu,
  len na vás kliatba spočinie!