SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Keby nie na duši putá veku tesné


Keby nie na duši putá veku tesné,
osypala by sa na veselé piesne:
tie by vtáčky brnkli v svet, kde tíša pustá,
každá sadnúť deve na zamĺkle ústa…

Keby nie na duši biela plachta zimy,
ako lúčka naša, priam zakvitla by mi:
kvietky by sa zbehli s vánkom prosto, kľučkom —
každý mal by šuhaj perko za klobúčkom!

Keby nie to, onô, inô — keby to nie:
viac by svitlo slnka, menej mrklo tône;
bôľ by zahrabal sa v zarastené rany,
no a žiaľ? ten šiel by svetom — po žobraní.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama