SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nič potešného okolo mňa


Nič potešného okolo mňa.
Ač moja žiadosť bola by tak skromná,
  na toľkú obmedzená radosť,
  jak kvieťa malulinké malé,
  jak iskra odvábená skale,
  zvuk struny tknutej krielcom mušky,
  kmit hviezdy spod polnoci rúšky:
    a mala by jej nadosť
  tá moja upriamená žiadosť.

  Tie naše šíre prielohy,
  ach, podzimku to brlohy;
    tie naše tvrdé skaly
    docela zvystydali;
    čo dúbrava, je pustá,
    len vzdychov plné ústa;
    a nášho neba stráne:
    až bôľno pozrieť na ne —
  zatíchne žiadosť čo jak skromná.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama
  Nič útešného okolo mňa.