SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Z ríše Persičanov

Persičania sú jedným z najstarších národov sveta. Už dvatisíc rokov pred narodením Krista Pána bola Persia mohutnou a pokročilou krajinou, ktorá však rozpadla sa. Až pozdnejšie založili si Persičania državu, keď ich kráľ Cyrus odňal Medom nadvládu a dobyl Babylon. Vtedy boli Persičania pomerne vzdelaným národom, ale keď ich prv Gréci, potom Mongoli a Turci premohli, národ upádal, a dnes je Persia slabá a zaostalá krajina. Že Persičania nepokračujú vo vzdelanosti, to vidno aj po ich živote. Bár jaký bohatý je Persičan, on nemá v dome žiadneho náradia. Stola nemajú, ale na dlážku pokladú taniere. Stoličiek tiež niet u nich a len jako cigáni si pokľakajú alebo posadajú okolo jedla. Vidličiek, lyžíc a nožov nepotrebujú, ale všetky jedlá len prstami vyberajú a pchajú do seba. Ich domy sú dakedy nádherné, drahé, lež všetky chyže v nich sú prázdne, len na dlážke prestretý je koberec. Europčan zaiste nepochutná si na hostine, kde zamazanými rukami jedia. No nie je to ešte tak ošklivo jako dakde inde. Na príklad v Polynesii ženy žvú jedlá pre hosťov, a u Baškírov poctia vzáctneho hosťa tým, že mu do úsť strčia kus mäsa, ktoré bol hostiteľ prv dobre požval.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
SkryťVypnúť reklamu
reklama