ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Lev je od dávnych čias považovaný za kráľa zverov, z čiastky pre jeho veľkú silu a hlavne pre jeho srdnatosť a hrdosť a zúrivosť v boji. Lev premôže bár ktoré iné dravé zviera na svete, len tiger indický je stavaný na jeho úroveň. Bengálsky tiger je dlhší a dľa mienky lovcov divokejší a taký mocný jako lev, lež nemá tej hrdosti a udatnosti, jakou vyznačujú sa levy. Domovinou levov je Afrika, kde žijú viaceré plemená levov. V južnej Afrike sú aj čierne levy, menšie od ostatných, ale dravé a divoké to zvery. Levy najdú sa však aj v južných krajoch Asie, kde žijú zvláštne druhy levov bez hrivy.

Lev nie je väčší než dorastlé teľa a váži okolo päťsto funtov, ale je veľmi silný. Boly prípady, čo lev uniesol kravu lebo koňa. Starý lev obyčajne uspokojí sa, keď zabije jeden kus statku jestli sa dostane medzi kravy lebo iné domáce zvery, ale mladí samci vykynožia dakedy celé stádo razom. Jestli sa mladý lev dostane do ohrady, kde stádo nemôže ujsť, on rad radom skáče po nich a údermi pazúrov lebo prehryznutím sväzov zabije alebo dokaličí celé stádo. Patrne cvičí sa zabíjať svoju korisť. Cez deň sú levy ukryté po svojich skrýšach, a za nočnej doby vychádzajú na lov. Človek je jediným tvorom, ktorého sa lev bojí a pred ním cez deň uchodí. No jak je zranený alebo rozdráždený, alebo jestli má samica mladé, vtedy je lev nanajvýš nebezpečným. Ovšem toto pravidlo neplatí vo všetkých pádoch, lebo jako medzi inými zvermi vôbec, tak aj medzi levami sú jednotlivci s rozličnými povahami. Toľko však je zisteno, že v noci je lev vždy nebezpečnejším, a keď sa raz pustí do boja, obyčajne nezná strachu a zápasí zúrive, kým nezdochne.

Bieli osadníci chovajú si velikánskych a odvážlivých psov, ktorí strážia cez noc stáda, a tak sa zdá, že levy majú pred psami rešpekt, jako by vedely, že psov pán je človek, ktorý je mocnejší so svojou puškou než bár jaký iný zver. O smelosti týchže psov svedčí nasledovná udalosť: Istý biely osadník mal troch obrovských psov, s ktorými chodil na hon. Keď sa jedného dňa vracal domov, zazrel na dvore leva, ktorý vniknul potom do domu. Jakonáhle psi uzreli leva, hneď hnali sa za ním do domu, kde nastala strašná bitka. Osadník neopovážil sa ísť dnu svojim psom na pomoc, ale pred dvermi čakal na leva, počítajúc, že tento sa psov naľaká jako obyčajne. Za pätnásť minút trvala v dome bitka medzi psami a levom. Konečne vyliezol z domu jeden zo psov celý dotrhaný a dohryzený. Z boku trčaly mu črevá. O chvíľu zdochnul. Na to vybehnul z domu lev, tiež celý dokaličený, ktorého osadník zastrelil. V dome našiel jedného psa dotrhaného, a aj tretí bol dokaličený, ale vylýzal a vyliečil sa konečne.

Jeden borský sedliak opozdil sa v meste na trhu a pozdno v noci viezol sa na svoj majetok. Mesiačik svietil dostatočne, aby videl dráhu pred sebou. Razom kone začaly frkať a rozčulene skákať, a v nasledovnej chvíli uzrel sedliak za vozom dvoch levov, z ktorých jeden preskočil voz a jedným úderom pazúra zlomil koňovi krk. Druhý kôň vo veľkom strachu trhnul sebou a skočil tak prudko, že sa utrhnul od voza a ušiel. Jeden z levov pustil sa za ním. Nastrašený sedliak učupil sa na svojom voze a zakryl sa plachtou. V tom cítil, že voz sa rušá, a keď pozrel cez dierku, videl, že lev ťahá zabitého koňa, ktorý bol pripriahnutý, a tak tiahnul koňa s aj s vozom, čo svedčí o veľkej sile leva. V tom na šťastie prišiel druhý voz s viacerými chlapmi, ktorých sa lev naľakal a ušiel.

Za nočnej doby lev tak strašne ručí, že sa ostatné zvery začnú triasť od strachu a všetko vôkol zatíchne. Rev leva slyšať dakedy do diaľky viac míľ. Hon na levov vydržiava sa obyčajne pomocou honcov. Na príklad Theodore Roosevelt, bývalý president Spojených Štátov, mal so sebou na poľovačkách v Afrike viac sto ľudí, zkúsených poľovníkov, nosičov, vodičov a honcov. Keď dakde videný bol lev, oznámili to Rooseveltovi, ktorý potom vyslal z jednej strany honcov, aby krikom a lomozom vyplašili leva, kým on so svojimi spoločníkmi s druhej strany čakal. Vyplašení lev obyčajne ztratí bojovnú náladu a uteká ani zajac. Ale vzdor tomu aj sám Roosevelt nachádzal sa viac ráz v nebezpečí, lebo podráždený alebo zranený lev vrhá sa na svojich prenasledovateľov zúrive. Keby Roosevelt nebol mal sebou dobrých strelcov, a keby aj sám nebol znal dobre strieľať a chladnokrvnosť zachovať v kritickom okamihu, iste by sa bol stal obeťou svojho športu. Viac ráz dorazil Roosevelt leva práve v tom okamihu, keď už chcel na neho zúrivý dravec skočiť.

Istý millionár z Clevelandu dokázal, že pomocou psov možno s najlepším zdarom poľovať aj na samých levov. On si nabral z Ameriky viac psov, ktorých potom cvičil, sledovať stopy levov. Keď sa mu to podarilo, pustil sa za levami na poľovačku. On zabil viac levov za krátky čas než bár ktorý iný poľovník. Dakedy zabil za deň aj desať levov. Hon so psami má tú výhodu, že psi vždy brechotom oznamujú, kde sa lev skrýva, nasledovne strelec zná, kam ísť a z ktorej strany čakať leva. Dakedy stalo sa, že lev za pol hodiny utekal pred psami, ale potom sa utiahnul dakde do svojej skrýše alebo do húštiny, kde ho psi stále znepokojovali. Psi zo svojej zkúsenosti naučili sa, že od predu nenie radno ísť k levovi, lebo keď ktorého pazúrom zasiahnul, toho zabil alebo odhodil do veľkej diaľky. Psi len od zadu napádali leva, a počínali si tak drzo, že ho aj hrýzli. Strelec šiel za brechotom psov a našiel leva obstúpeného psami, takže mal snadnú prácu zakradnúť sa ku levovi a zastreliť ho.

Za starších čias, kedy ešte pušky neboly také dokonále a kedy strelci nemali žiadnej zkúsenosti v lovení levov, vtedy bol hon skutočne nebezpečným, a nejeden poľovník zahynul strašnou smrťou. Istý Harry Kane poľoval na vysokú zver v Afrike za dva roky a nastrieľaľ množstvo všeliakej diviny, ačpráve nemal so sebou len jedného bieleho sluhu a miestami najímal si domorodcov za honcov a nosičov zásob. Ale raz mu veru len veľmi málo chýbalo od smrti. Kane poľoval na žirafy, keď razom v húštine zareval lev rovno pred nim. On zastal a s puškou pohotove čakal až sa lev ukáže. Lev hrčal a reval zlostne, ale nerušal sa, teda Kane blížil sa ku húštine. Rev leva priviedol ta aj jeho pomocníka a divochov. O chvíľku lev vystúpil a Kane strelil na neho. Zver musel byť trafený, lebo hrozne zreval a svalil sa do trávy, ale v nasledovnom okamihu vyskočil a útočil na Kaneho, ktorý aj podruhé strelil. Keď sa dym z pušky roztratil, pomocník videl svojho pána ležať na zemi a lev držal ho pazúrom, aby mu pretrhnul krk. Kane bol patrne omráčený a málomocný. Jeho pomocník však zachoval si chladnokrevnosť, a, aby pozornosť leva na seba upútal, strašne zakričal. Lev, vidiac nového nepriateľa pred sebou, ceriac na neho zubiská, reval, ani čo by ho do boja vyzýval. Pomocník túto chvíľku použil ku tomu, aby si dobre namieril a strelil. Na šťastie trafil dobre. Guľka, jako sa pozdejšie ukázalo, vrazila levovi do tlamy a prevŕtala mu modzog, tak že okamžite padnul na chrbát, a keď za chvíľu pohádzal sebou krčovite, vystrel sa a bol mu konec.

Keby bol pomocník Kaneov len za okamih váhal, lev by bol tohto iste usmrtil jednou ranou. Keď leva prezerali, vysvitlo, že Kane bol leva trafil do čela, ale guľa len šikmo dopadla na lebku a odrazila sa, spôsobiac mu len nepatrnú ranu, ale úder guľky bol taký prudký, že leva na chvíľku omráčil. Kane mal na ľavom boku veľkú ranu, kde mu lev bol zaťal pazúry, a z toho dostal horúčku, na ktorú trpel za viac mesiacov. Za dlhší čas visel medzi životom a smrťou, no konečne jeho životné sily zvíťazily a vyliečil sa. Ale nikdy viac nechcel poľovať na levov, ani na žiadnu dravú zverinu.

Divosi majú veľký strach pred levom, ale za to z času na čas usporiadajú poľovačku na neho, jestli im totiž veľkú škodu robí. Viac sto dlhými pikami ozbrojených divochov pustí sa za levom, a keď ho najdú, obstúpia ho, a potom blížia sa stále, úžiac tak kolo. Lev chce z kola utiecť, ale ho vždy zaženú do stredku. Keď sa konečne kolo súži, hádžu na leva kopiami. Často aj sto kopií hodia do neho, kým ho zabijú. Ale skoro vždy lev tiež usmrtí niekoľkých honcov.