ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Najväčším zverom na suchej zemi je slon (elefant). Obrovské zvery tieto nachádzajú sa v značnom počte v južnej Asii a v Afrike. V Indii a v súsedných krajinách majú domorodci slonov zkrotených a považujú ich za domácich zverov. Slon patrí medzi „najmúdrejšie“ zvery a koná rozličné užitočné práce; Indusi nosia sa na slonoch, dávajú im ťarchu nosiť, vôbec využitkujú ich veľkú silu k rozličným prácam. V Indii nie je nič zvláštneho videť, jako slony nosia brvná a stlpy železničné a jako pekne rovno ich na hromady ukladajú. Ale divé slony robia obyvateľom veľké škody na poliach. Keď sa črieda slonov priženie na roľu, tak všetko znivočia a podlávia kadiaľ boly prešly. Pozoruhodným je to, že slon, keď už svoj dlhý vek ztrávil (žijú aj vyše sto rokov), ide na vzdialené miesto a tam čaká na smrť. Sú isté doliny, kde veľké množstvo slonov mre a kde je zem posiata kostrami. Sú to tak zvané hrobytovy slonov.

Slony majú rozličné plemená, a učenci delia ich na trojaké; asiatické, africké a sumatranské. Africké slony sú najväčšie a najdivokejšie. V Afrike ulovili slonov, ktoré vážily do desať tisíc funtov a boly pätnásť stôp vysoké. Zuby slonov sú dakedy aj osem stôp dlhé. Najväčší najdený zub slona váži tristo päťdesiat funtov, ale má sa za to, že zub ten pochádza z iného plemena slonov, ktoré už vymrelo.

Zuby slonov majú veľkú cenu — to je tá tak zvaná slonová kosť — a africkí divosi hlavne pre zuby ich honia a zabíjajú. K honeniu slonov majú domorodci rozmanité spôsobi, viac menej nebezpečné. Nie zriedka rozhnevaný slon usmrtí viacerých divochov, kým ho konečne učinia neškodným. V strednej Afrike divosi vydržiavajú veľmi rozčuľujúce hony na slonov. Jedinou ích zbraňou sú dlhé nože, podobné mečom, ktoré majú na ostro vybrúsené. Domorodci znajú zo skúsenosti, že slona nenie ľahko zabiť, vyjmúc dobrou puškou a tej nemajú. Teda hľadia ho prv učiniť neškodným. Keď sa domorodci doznajú, že dakde odpočíva slon, hľadia sa ku nemu nespozorovane doplaziť a utnúť mu žilu pod kolenom, aby nemohol bežať. Lež slon je veľmi opatrným a jakonáhle zbadá nepriateľa, dá sa na útek. Divosi však sú výtečnými behúňmi. Oni nevídanou rýchlosťou a vytrvanlivosťou bežia za slonom, aby mu mohli zadať ranu a pretnúť mu žily. Často cez mnohé míle trvá hon. Vzdor svojej zdanlivej nemotornosti slon beží rýchle, ale divosi za ním. Keď sa im podarí slona predbehnúť a priblížiť sa ku nemu, musia byť veľmi opatrnými a obratnými, aby ich rozhnevaný slon nezasiahnul svojim rypákom. Často len bleskurýchlym odskočením zachráni sa divoch od strašnej smrti. Ktorý by sa potknul alebo nebol dosť rýchlym, toho slon rypákom ovalí a na mieste usmrtí, alepo ulapí ho a rozmrví mu kosti. Lež žiadna nehoda neodstrašuje divochov, ktorí aj ďalej letia za slonom, až sa daktorému podarí slona pod kolenom zasiahnuť a pretnúť mu žilu, čo keď sa stane, priskočia aj druhí divosi a slona ochromia ďalšími úderami. Ranený slon stane sa potom už snadnou korisťou domorodcov, ktorí ho s veľkým namáhaním usmrtia a potom so zubami a dakedy aj s kusami mäsa vracajú sa domov víťazoslávne.

Cestovatelia rozprávajú, že žiaden biely človek nevydržal by s divochmi bežať. Dakedy aj za viac hodín bežia za slonom celou rýchlosťou cez húštiny a rozličné prekážky. A poneváč celá ich pozornosť venovaná je slonovi, teda často oni sami stávajú sa korisťou hadov, levov a leopardov, ktoré z úkrytu nenadále vyskočia na honca. Lež taká nehoda nemýli honcov; oni aj ďalej bežia za slonom, kým ho nezabijú.

O samicu nebijú sa slony jako iné divé zvery, ale obyčajne pokojnou cestou vec vybavia. Jeden cestovateľ hovorí, že slony postavia sa pred samicu, ktorú chcú dostať za družku. Jeden z nich potom odlomí konár a predloží ho pred soka. Tento odlomí ešte väčší konár a zas ho položí na zem. Potom trhajú kriačky, potom stromky, a konečne stromy, a ktorý na konci vytrhne najväčší strom, s tým samica odíde, a slabší slon odíde zahanbený inou cestou.