ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V republike Čili, v južnej Amerike, majú zvláštny spôsob mlaťby. Tamojší farmári zaoberajú sa hlavne dochovávaním koní a pestovaním obilia. Kone, ktorých majú veľké množstvo, používané sú k jazde a k poľným prácam, ale kobyly cez celý rok zostávajú na pasienkoch. Keď obilie, hlavne pšenica (žito) sožnú, posnášajú ju na ohradené miesto, kam potom vženú všetky svoje kobyly, často viac sto kusov. Na to krikom a šľahaním poplašia kobyle, ktoré divokým skokom behajú krížom krážom po úrode. Kopytá kobýl drtia klasy a mlátia z nich zrno.

Rozumie sa, že pšenica nie je takým spôsobom vymlátená dokonále, a tiež aj slama sa celá poláme a pomelí, lež na tom nezáleží statkárom, poneváč úroda je hojná, a obilie nemá u nich takej ceny jako práca. Mlaťba taká je pomerne lacná a rýchla; netreba ani drahých strojov, ani sluhov veľký počet. Obyvatelia južnej Ameriky sú od prírody lenivý ľudia, ktorí boja sa každej namáhavej roboty. Keby statkár mal mlátiť obilie takým spôsobom jako sa to deje inde, prišlo by mu zrno o mnoho drahšie, a otázka je, či by vôbec našiel ľudí, ktorí by boli ochotní takú ťažkú prácu konať. Zem majú mimoriadne úrodnú, nuž na zrne im tak mnoho nezáleží. Robotníkov niet na dostač, teda hlavne na tom im záleží, aby skončili práce s čím menej roboty.