ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Vo východnej Afrike stoja osamelé dva vysoké vrchy známe pod menom Kilima-Ndžaro. Sú to dve vyhaslé sopky, ktoré dakedy oheň chrlily. Jeden z kráterov a či vrchov volá sa Kibo a druhý Kimavenzi. Vrchy tieto vidno z veľkej diaľky, poneváč žiadnych iných vrchov niet v tomže území.

Domorodci za starších čias chodievali ku týmto vrchom, aby obdivovali sňah beliaci sa na končiaroch, a tiež cieľom pocítenia zimy, ktorá je inde na okolí neznáma. Dolu pod vrchami a všade vôkol panujú cez celý rok horúčavy, kdežto na končiaroch vrchov leží sňah, kým v polovičnej výške je mierne podnebie. Človek tam môže dľa svojej vôle mať tropickú horúčavu, jaká trvá vždy pod vrchami, lebo môže vynsť na stranu vrchu, kde je mierne, alebo keď chce pocítiť zimu a ochladiť sa, vynde na končiar, kde sa môže po sňahu poválať.

Podobné trojaké podnebie, totiž zima, teplo a horúčosť na jednom vidieku nachádza sa aj inde na svete, kde sa vysoké vrchy nachádzajú v tropických krajoch, lež Kilima-Ndžaro je zvláštnym preto, že tieto dva vrchy stoja celkom samotné na veľkej rovine. Iné vysoké vrchy obyčajne vypínajú sa medzi inými vrchmi.

Cestovatelia africkí tieto zvláštne vrchy navštevujú pri každej príležitosti, aby sa mohli pochváliť, že oni boli na Kilima-Ndžaro, kde je razom leto i zima.