ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Vo Winnipegu v Kanade hlavný zástoj hrajú v kriminalných zápiskách bratia Bert a Charles Mecum. Títo dvaja zločinci dopustili sa rozličných krádeží a lúpeží, ba aj viac vrážd pripisuje sa im na úkor. Ích skutky dokazujú, že sú to do krajnosti zpustlí, zlostní, nesvedomití zbojníci. Lež bratská láska, tak sa zdá, je u nich o mnoho tuhšia než nachádzame medzi bratmi v živote.

Dňa 19. okt. 1910 zatvorený bol v Anamosa Reformatory v štáte Iowa istý Chas. Mecum pre krádež. Posúdený bol na päť rokov. Bár nebol ešte dvadsať ročným, toto bolo už podruhé čo sa dostal za mreže pre zbojstvo.

Z jeho chovania sa bolo vidno, že si buďto nič nerobí z trestu, alebo úfa, že ufrkne na svobodu. On bez slova chodil s ostatnými väzňami do roboty. On patril medzi „geng“, v ktorom bolo dvadsať trestancov strážených štyrmi ozbrojenými strážnikmi. Trestanci museli pracovať po desať hodín denne v kameňolomoch. Mecumovi nepáčila sa ťažká práca a jeho strážnik, Allan Hamaker, musel ho viac ráz napomínať a karhať, a konečne ho dal aj potrestať. Mecum vyhrážal sa za to strážnikovi, že sa s nim kedysi vyrovná.

O pár mesiacov pozdejšie rozhlásilo sa v polepšovni, že Mecum dostane nový súd, a hneď potom, dňa 3. aug. 1911 Bert Mecum navštívil svojho brata Charlesa vo väzení. Aby dačo nevyviedli, jeden zo strážnikov stál pri nich a poslúchal ich rozhovor. Ale oni nehovorili nič zvláštneho, len o obyčajných záležitostiach. Strážnik nezbadal, že oba bratia viedli prstami rozhovor nemých, kým slovami hovorili hlasne o inom, aby strážnik ničoho netušil.

O štyri dni pozdejšie ubytoval sa v Gillen Hotele v Anamose, Iowa, asi devätnásť rokov starý mladík. On cez celý deň sdržoval sa pri kameňolomoch, kde trestanci pracovali. Za viac dní chodieval mladík ku kameňolomom. O týždeň pozdejšie kúpil si starú paktašku, a v druhom obchode kúpil si veľký revolver a množstvo nábojov, ktoré si vopchal do vačkov.

Dňa 10. augusta vypožičal si vozík a koňa a zaviezol sa ku kameňolomom, čo učinil aj druhý deň. Keď došiel s kočom ku kameňolomom, hnal koňa pomaly. Tam potkal oddiel trestancov. Jeden z týchto poznal svojho brata na koči — bol to Mecum, lež nedal na sebe znať ničoho. Bratia pozreli si do očú a porozumeli sa, kým strážnik ani najmenej nevšímal si veci. Charles Mecum vedel, že brat Bert mieni ho vysvobodiť.

Bert Mecum vrátil sa potom do mesta a v inej maštali objednal si zatvorený koč s dvoma rýchlymi koňmi, po čom telefonoval správcovi väzenia, že on je advokátom uväzneného Mecuma a chce sa s ním poshovárať ohľadom nového súdu. Správca väzenia privolil a odpovedal mu, že dá väzňa z práce priviesť do trestnice, teda aby sa mu páčilo hneď prísť.

Správca väzenia vyslal jedného zo strážnikov, aby šli ku kameňolomom a priviedli Mecuma. Bert Mecum medzitým vysadnul na objednaný koč a ponáhľal sa ku kameňolomom, kde koč s koňmi ukryl v jednej dolinke, a potom bežal ku dráhe, po ktorej chodievali trestanci do práce a zpiatky. Vedľa dráhy našiel veľkú skalu, za ktorú sa uchýlil a čakal. O nejaký čas zaslyšal Bert Mecum kroky, a pozrúc cez špáru pomedzi skálie, videl, že to ide jeho brat Charles v sprievode jedného strážnika.

Keď zločinec dľa zvuku krokov vypočítal, že väzeň a strážnik musia byť celkom blízko, vyskočil a namieriac dvoma revolverami na strážnika zvolal, aby dal hore ruky, ináč je synom smrti.

Ale strážnik nebol bojazlivec. V okamihu vytiahol svoj revolver a strelil na odvážlivca, no v rýchlosti nemieril dobre a guľa minula sa cieľa.

Teraz vypálil už aj Bert Mecum a postrelený strážnik klesnul ani čo by mu bol nohy podťal.

„Teraz bež tam do tej jamy! Tam najdeš v koči paktašku a v nej šaty, ktoré si obleč,“ riekol Bert Mecum svojmu bratovi, ktorý hneď bežal na označené miesto a preobliekol sa do šiat, ktoré mu brat priniesol. Bert medzitým oprel revolver o strážnika, ktorý nebol veľmi ťažko ranený, a keď preoblečený Charles prišiel, strážnika odniesli na kraj lesa a tam ho ku stromu pevne priviazali, a ústa zapchali mu šátkom, aby nemohol volať o pomoc.

Zločinci potom vyskočili na koč a ušli.

Keď sa rozniesol chýr o úteku trestanca a o zranení strážnika, hneď na všetky strany telegrafovali a telefonovali, aby uprchlíkov hľadali a áreštovali, a jestľi by sa nepoddali, aby zločincov na mieste usmrtili. Po celom okolí ozbrojené mužstvo hľadalo zlodejov, no tí zmizli bez všetkej stopy.

O niekoľko dní pozdejšie zastavený a olúpený bol železničný vlak u Fargoe, N. Dakota, troma lúpežníkmi. Pokladnica expressného vozňa bola dynamitom rozbitá a registrované zásielky poštové pokradnuté. Dľa opisu lúpežníkov boli to uprchlíci a istý W. Mecum, ktorý sa bol ku zlodejom pripojil. Na hlavy zločincov vypísaná bola odmena, ale nemohli ich nijako vystopovať.

Dňa dvadsiateho tretieho augusta zjavili sa vo Winnipegu v Kanade jakýsi zbojníci, ktorí spáchali viac krádeží vo všetkých časťách mesta. Veľký počet detektívov postavený bol do služby, aby zločincov stopovali.

Ľudia oznámili policmanovi Traynorovi, že pri moste videli troch podozrivých chlapov. On šiel vykázanou mu dráhou a dostihnul dvoch mladíkov a rozkázal im, aby postáli, no oni dali sa na útek. Cez dvory a ploty naháňal policman zlodejov, na ktorých aj strieľal a tiež oni na neho, ale netrafili sa. Medzitým pripojili sa ku Traynorovi ešte dvaja policmani. Dvaja zločinci učupili sa v jednom dvore a keď tadiaľ prechádzali policmani, otrčili na týchto revolvery a rozkázali im odísť, čo policmani aj učinili. Na to zlodeji vnišli do domu. Vrátivší sa dvaja policmani vnikli za zlodejmi a jedného z nich dolapili v kúpelni. No v tom priskočil druhý zlodej a namieriac na policmanov, vystríhal ich, aby lapeného väzňa pustili. Videli, že ich má zlodej v moci a väzňa pustili, po čom zlodeji policmanov zatvorili do kúpelne a ušli. Ale Traynor im zastavil cestu, čo však zaplatil životom, lebo ho zlodeji zastrelili.

Po uličke bežali teraz zlodeji, ktorí neboli iní jako bratia Mecumovci. Jeden mladý policman, menom H. Brown, ktorý bol privábený výstreľami, pustil sa za zločincami, ktorí na neho stále strieľali. On nemal žiadnej zbrane len svoj klacok, lež vzdor tomu smele naháňal zlodejov. U jednej ohrady zločinci postáli a kričali na policmana, aby ustúpil, lebo ho zastrelia, no on nevšímal si ich hrozby. Či ho nechceli zabiť alebo jeho neslýchaná smelosť odobrala im guráž, to nevedno, dosť na tom, že ho nezastrelili, ale preskočiac ohradu uchodili ďalej. V jednom dvore, keď im bol už policman za pätami, strelili na neho štyri razy, a zas uchodili.

Na rohu ulice zastavila sa pouličná kára a zlodeji na ňu vyskočili a potom revolvermi rozkazovali motormanovi, aby rýchle uháňal preč, no motorman bol smelý chlapák a kľúč svoj odhodil cez oblok. Na to jeden z cestujúcich strhnul žrď s drôtu a kára nemohla byť hnaná. Ľudia teraz obstúpili káru, a zločinci, vidiac takú presilu, vyšvihli sa na koč vedľa stojaci a chceli na ňom uprchnúť, lež policman Brown ich nasledoval. Jeden zo zlodejov strelil na neho dva razy.

V nastalom boji zločinci aj s policmanom vypadli s koča a diváci pomohli zadržať zločincov kým prišla posila policie.

Toľko všetkého popáchali za dva týždne.

Keď zbojníkov na policajnej stanici prehliadli, našli u nich mnoho hodiniek, prsteňov, retiazok a iných cenných vecí.

Zločincov posúdili na doživotný žalár, ale bratia Mecumovci hovorili, že žiadne múry a mreže nie sú dosť silnými, aby ich udržaly. A skutočne zlodeji nasledujúceho roku ušli, spáchali rozličné zločiny, potom opät boli ulapení, a keď chceli znovu ujsť, v nastalom boji s policmanmi Bert bol postrelený.

Zločinci od toho času učinili viac zúfalých pokusov dostať sa na svobodu, lež ich plány nezdarily sa, poneváč dáva sa na nich v trestnici zvláštny pozor.

Lekári, ktorí zkúmali duševný stav väzňov, vyslovili sa, že Mecumovci nemajú zdravého rozumu a náklonnosť k zločinom majú vrodenú, jako to býva u ľudí, ktorí mali pijatikou zničených rodičov.