ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

V Tichom oceáne je množstvo ostrovov s podivnými obyvateľmi. Medzi tieže patrí aj ostrov Nová Pomerania, ktorú si osvojili Nemci. Domorodci tohto ostrova majú zvláštne svadobné obyčaje. Tam si mládenci nevyberajú, ale dievky. Jestli sa dievke daktorý šuhaj zapáči, tak dievka zájde k jeho otcovi alebo k daktorému príbuznému a požiada ho, aby patričného mládenca pre ňu získali. Jak je mládenec spokojný s dievkou, ide do jej rodičovského domu, kde ho uhostia čo najlepšie môžu a obdaria ho reťazou na krk. Teraz si mladík musí vec rozvážiť, lebo jak reťaz prijme, musí vziať dievku za ženu. Jestli reťaz prijal, dievka mu je oddaná jej otcom za prítomnosti rodiny. Na to musí sa dievka utiahnuť a žiť ukryto za viac mesiacov. V tej dobe nesmie sa žiadnemu mužskému ukázať, a v páde, že musí dakde ísť, zahalí sa lístim z banánov a pískaním vystríha mužov, aby utekali. Mužskí držia si za povinnosť, odvracať sa, zakrývať si oči, a utekať trebárs aj cez vodu, len aby nevestu nevideli. Počas utiahnutosti žije dievka v dome svojej svokry, kde nesmie nič pracovať, ba ani rušať, a kde ju stále kŕmia vyberanými jedlami, aby stlstnula, lebo len tučné ženy majú cenu. Keď je už vykrmená jako hus, vtedy odbaví sa svadba a začnú žiť v manželstve.