ZlatýFond.SME.sk - zlatý fond slovenskej literatúry

Australia líši sa v mnohom od ostatných čiastok sveta. Podnebie je tam tropické; cez deň slnko páli a panujú nesnesiteľné horúčavy, lež noci bývajú v mnohých krajoch chladné, ba dakedy sú tam aj mrazy. Cez deň sa ľudia pečú a v noci mrznú. Veľkých alebo dravých zverov tam niet žiadnych. Najväčším zverom je skokáň, podobný srne, lenže má veľmi dlhé zadné nohy a dlhý hrubý chvost, a nepomerne malé predné nohy. Skokáň skáče vždy, vyhadzuje sa zadnými nohami, a často vídať ho sedeť na chvoste. Zvláštnym u skokáňa je to, že má na bruchu kapsu, v ktorej nosí svoje mladé. Keď ho naplašia, poberie svoje mladé do kapsy a skáče preč rýchle. Podobné tašky na bruchu majú aj iné zvery v Australii.

Na vtáctvo je Australia snáď najbohatšou časťou sveta. Sú tam rozličné druhy utešených prekrásnych vtákov. Tam žije aj takzvaný rajský vták s prekrásnym perím. Cestovatelia vyprávajú, že v daktorých krajoch spev vtáctva zneje sťa v ráji.

Vo vnútri zemi sú veľké kraje, kde dážď nepadá za dlhé mesiace, a vtedy všetko vyschne a kraj obráti sa v púšť. Na to prídu lejáky, ktoré naplnia všetky jamy, rastlinstvo rastie bájočne rýchle, a pustatina sa zas zmení v zelený kraj.

Rastlinstvo je tiež iné než v iných teplých krajoch. Následkom toho, že zem je všeobecne suchá a dážďov málo, stromy majú málo lístia a netvoria lesy, lež najviac len zriedkave stoja medzi krovím. Skoro všetky stromy majú dolu visiace lístie, takže tvoria slabú tôňu a pred horúcimi papršlekami slnka človek pod nimi nenajde žiadúcneho chládku. Daktoré stromy a kriaky zas majú tvrdé a hrubé lístie sťa kožené. V daktorých krajoch na míle a míle niet žiadneho stroma, len samé nízke kriačky.

Medzi ssavcov najnižšej triedy patria vodný platypus a mravečník, ktoré plodia mladé z vajec. V húštinách zjavuje sa zriedkave istý druh divého psa, ale sú to neškodné zvieratá.

Australia patrí Anglicku. Daktorí zemepisci neuznávajú Australiu za časť sveta, ale len za ostrov, najväčší ostrov sveta. Pobrežie je obydlené belochmi, lež vo vnútri zeme je ešte mnoho krajov neprezkúmaných. Domorodci sú austrálski černosi, ktorých považujú za najdivokejších a najhlúpejších ľudí sveta. Je ich ale už málo, len asi šesťdesiat tisíc duší v známych krajoch. Koľko domorodcov žije v neprezkúmaných zemiach, to sa nevie. Domorodci žijú veľmi biedne, horšie než bár ktoré iné národy sveta, okrem snáď Eskymákov. Domorodci Australie sú čiernej lebo hnedej, tmavej pleti, vlasy majú vlnisté, ale nie kučeravé; postavy sú strednej, ale vo všeobecnosti sú slabí. V neobydlených krajoch sú domorodci neškodnými a rýchle vymierajú a hynú. Skoro cez celý rok bývajú pod holým nebom, len keď nastávajú pršky budujú si z kôry stromov biedne chatrče. Oni nemajú žiadnych domácich zverov, ani zem neobrábajú. Živia sa výlučne lovom, a pojedia všetko, čo ulovia, už či hadov, jašterice, žaby, ba ani chrobačou a hmyzom nepohrdajú. Jak zabijú skokáňa alebo iného podobného zvera, to je už veľká hostina pre nich. Nádob a náčinia nemajú žiadneho. Oblekov nenosia žiadnych, alebo len trochu nejakej kožušiny. Ženy sú u nich otrokyňami a mužskí s nimi strašne zachádzajú. Viery nemajú žiadnej, žijú v mnohoženstve, a dakedy aj ľudské mäso požívajú. Robiť sa im nechce, a v žiadnej práci u osadníkov dlho nevydržia. Ích zbraň pozostáva z kopie, kamennej sekery, obuškov, drevených sekier, a takzvaných bumerangov, ktorými hádžu.

Australski domorodci sú veľmi pôverčiví ľudia a preto sa im nečudujú, že sa strachujú pred duchami a mátohami, o ktorých si stále vyprávajú rozličné podivné bájky. Viaceré kmeny tvrdia, že v pohorí vo vnútri zeme žijú jakési ozruty, ktoré ľudí žrú, čo je vraj hlavnou príčinou, že počet divochov sa menší s roka na rok. Má to byť jakýsi velikánsky zver, podobný tigrovi, ale o mnoho väčší, ktorý človeka naraz pohltne.

Dravec chodí len za nočnej doby a má byť taký veľký, že ho vidno nad kriakami vyčnievať. Keď sa rozchýri, že taký zver sa zjavil, domorodci sa presťahujú do iných krajov.

Divosi Australie nemajú žiadnych majetkov, vôbec nevlastnia ničoho okrem svojich zbraní, a tak sa zdá, že ani nechcú mať ničoho. Keď majú čo jesť, za ničím netúžia.

Bieli osadníci chceli domorodcov priučiť k poľným prácam, ale ničoho nedocielili, poneváč divosi radšie hladom hynú, než by mali stále pracovať.

Zem obsahuje veľké bohatstvá mineralné, hlavne zlato, uhlie, železo a iné kovy, a tiež vzácne drahokamy. Podivným je istý druh kamenného uhlia, ktoré je biele.

Belochov žije v Australii asi štyri milliony.