Povesti zo všetkých strán sveta

Medzi najhlúpejších ľudí sveta počítaní sú takzvaní Papuanci, ktorí žijú na ostrovoch Tichého oceánu. Cestovatelia tvrdia, že Papuan má len tridsať päť slov kmenových vo svojej reči, a dovedie napočítať len do sedem. Čo je vyše sedem, to mu je už nepochopiteľným a povie len toľko, že je to „mnoho“. Jako všetky hlúpe národy, aj títo divosi majú rozličné povery a čary.

Na ostrovoch Melanesie žijú niektoré kmeny v nepriechodných pralesoch, cez ktoré noha bieleho človeka ešte nekráčala nikdy. Z jednej strany skoro nemožnosťou je, prejsť cez tieto velikánske husté pralesy, s druhej strany však domorodci cestovanie činia nemožným. Kto by sa odvážil vniknúť do tých pralesov, živý by sotva vyšiel, lebo divosi by ho zabili a sožrali. Niektoré kmeny sú veľmi bojovné a zároveň lakomé za ľudským mäsom. Vo válke zabitých svojich nepriateľov obyčajne upečú a pojedia. Zvlášte dobre im vraj chutná telo človeka bieleho.

Zbraň Papuanov pozostáva z lukov a šípov, kopií, sekier zo skaly vytesaných, a z kyjakov. V boji neznajú bojazlivosti a odhodlane vrhajú sa do hrtana smrti.

V pralesoch majú domorodci takzvané posvätné háje, v ktorých sú ích vodcovia a náčelníci pochovaní. Žiaden cudzinec nesmie vkročiť do takého hája pod trestom smrti. Háje tie bývajú ohradené stlpami. Na stlpoch vytesané sú rozličné ohavné podoby, pravdepodobne tým cieľom, aby pohľad na ohradu bol strašný. Mimo toho ozbrojení divosi ustavične strážia pri vchodoch do tých posvätných hájov, aby dakto cudzí ta nevkročil.

Papuani títo nechcú stýkať sa s belochmi. Kresťanskí missionári dali si mnoho záležať na tom, aby domorodcov pokresťanili, lež všetko ich namáhanie zostalo bez výsledku. Na pobreží morskom ešte jako tak dá sa s divochmi obcovať, lež do vnútra ích vlasti vnikať, tomu usilujú sa zabrániť domorodci.

Domorodci Melanesie sú veľmi čierni, jako muríni, lež vlasy nemajú kučeravé jako nigri, ale vlnovité. Postavy sú strednej, ale majú silné húževnaté telo a vydržia veľké telesné namáhanie a nedostatok. Náboženstva určitého nemajú, ale veria v rozličných bohov a duchov, ktorých sa veľmi boja. O duši majú rozličné mienky. Daktorí veria, že po smrti zrodia sa znovu, a iní zas tvrdia, že duša človeka prejde do nejakého zvera. K utíšeniu bohov prinášajú obete medzi vrchami pokrytými obrovskými stromami.